fun fact _1

Došlo mi potvrdenie o ubytovaní na mesiac v "najslnečnejšom meste Fínska" Vaasa a v cene nie je voda a nábytok, to sa dopláca, ale na druhú stranu, čo v cene je, je Internet a sauna.

No nie je to obdivuhodný národ?

Je.

A pieseň na dnes: Charlie Winston a jeho pjekná nostalgická ľúbeznosť.

Artfilm

O tom, ako sa študent filmu nemôže zúčastniť najdôležitejšej filmovej udalosti v jeho krajine.

To je vlastne všetko, žiaden príbeh okolo nie je. Skrátka, každoročne máme počas Artfilmu v Trenčianskych Tepliciach skúšky a môžeme si pískať.

Alebo povedať "to stíhame" (a dúfať že neklameme) a ísť aspoň na dva krásne dni, zaspať na umeleckých filmoch, užiť si tie komerčné, prejesť sa oblátok, stalkovať starého dobrého, neskutočne chudého Bena (strýčka Nizáma, starého Kingsleyho ak by ste ešte stále nevedeli o kom hovorím) a byť so skvelými ľuďmi s ktorými pomaly nikdy inokedy nie sme.

Ak sa dá, choďte na Artfilm. Všecia. Je to taká oáza veru.

Vôbec som nefotila, taže toto sú naozaj všetky fotky, čo som spravila, veru, bieda z mojej strany, ale tie domky sú úplne mega podľa mňa.

A chcela by som sem ešte parafrázovať (lebo si to presne nepamätám) nádherný výrok, ktorý nepatrí mne, ale plne sa s ním stotožňujem a nemyslím že by to niekto niekedy mohol lepšie povedať

 - Ono to nevydalo, tie filmy sú proste nepodarené...
 - Tak ich skrátka nazveme artové.

A nakoniec, pieseň na dnes (zase obsahovo odvecná...asi to časom prestanem oznamovať) od The Heartbreaks s pôvabnou old school recitačnou vsuvkou od šarmantného ich basgitaristu.

dead(line) potvrdenie

Pol siedmej ráno a ja som v škole, čakám na režiséra a rozmýšľam, či som to pokazila úplne.

Keby to spravil niekto iný, prvá ho uisťujem, že veď to je ok, safe, stihol to...

Včera, idem spať, pol dvanástej, keď zrazu... "čo keď som to potvrdenie na jazykový kurz do toho Vaasa neposlala na správnu adresu? A tým pádom to neni platné a ma vyradia z účastníkov?" vstanem teda z postele, zbehnem ako víchor dole, rozbehnem pc mašinu a veru... galiba... úplne odvecne som to (ne)potvrdila a deadline je do nedele a je nedeľa 23:55.
Kým napíšem mail, je 58 a keď si spomeniem na to, že tam majú o hodinu viac, ide ma klepnúť.

Ako vravím, keby to bol niekto iný, som si istá, že to je v pohode, ale teraz... aaaa... o pár dní by som mala dostať voľáký uvítací balíček. Nuž a keď ho nedostanem, tak pôjdem na výlet do Vaasy, dokelu.

The Milk

OK, všetci poznáme dni, keď zrazu narazíme na dokonalé kapely, ani nevieme ako.

Ak to poznám iba ja, tak... neviem...

Nuž a väčšinou chodia po skupinách... tak dnes takto to začalo s novým skvelým klipom The View (pozrieť najprv bez zvuku, potom s... pre lepší efekt :) ) od začiatku bez zvuku, fakt! nuž a potom, zlatý dobrý ujo jútúb navrhne toto . Nielen že je tam Jay, ale je to aj skvelé a všetko od nich je skvelé. Taže hudbička na dnes, THE MILK.

uvítanie

Vitajte, Welcome, Üdvözlöm, Bienvenue! 

Okej, asi ostanem pri slovenčine, aj keď ... možno miestami presedlám na Angličtinu (prepáč, mam, tat). Vôbec neviem čo tu mám mačkať a vravieť, tak zatím... 

O mesiac a dva týždne sa rýchlo a nezodpovedne zbalím a poletím na pol roka do Fínska ne Erasmus. Preto aj tentok blog, (ktorý je mrte už teraz podľa mňa). 

Taže toto bude také to, mami tati žijem/hen ako dobre sa mám/potřebuju obejmout/ach, ako toto mohli!!!/ slash slash slash... what an excelent word... slash

ak nie ste mami tati, nevadiii, aj tak vás mám rada a ste tu vítaní a budem vám zatiaľ takto všeobecne vykať. 

Určo mám byť stručná, tak len dodám, že zatiaľ sú moje prípravy úspešné, kúpila som zlú letenku a teraz neviem čo s ňou, potvrdenie o pobyte sa zatúlalo na pošte, nemám isté ubytko a prvý mesiac strávim v úplne inom meste ako som čakala, a teším sa jak malé dieťa...