Rock for us 2012

ok, toto bude dlhé, zvážte či sa vám to chce čítať...

Mega metelica          ☑
silná túžba po gumákoch         ☑
strach že v noci umrzneme       ☑
bazén v stane         ☑
spáleniny od slnka odporného nevystatého       ☑
mrte kapely     ☑
opitý sused Láďa bez spacáku ale zato s karimatkou a jeho starostliví kamaráti    ☑

ale poporade...

Ja a Peťa, smer Rock for People, ČR, cca 3 dni

CESTA
Cesta do Hradce Králové má trvať cca 4 hoďky. Ale my sme šikovné a zvládli sme to za 6. Z čoho dve hodiny sme čakali v stojacom vlaku v Devínskej novej Vsi, kam veru, na bicykli skorej dojdem. 
Ale na druhej strane sme streli tetušku, ktorá celý život stála jednou nohou na cintoríne a druhou v kriminále. Áno, správne, robila administratívu na železniciach. Hrdý železničiar na celý život veru.

V ďalšom vlaku nešla klimatizácia keď sme pristúpili. S nami pristúpil aj milý pán prúvodčí, ktorý to opravil a v našom kupé mu za to jedna tetuška poďakovala slovami "veď takto vozili Židov preboha..."
Nuž ale nám to bolo akosi jedno, tešili sme sa, že sa hýbeme a že sme našli miesto na sedenie. 

Niekedy v týchto chvíľach sa zrodil náš "aspoň" prístup (toť môj pracovný názov). Ide o to nájsť horšiu situáciu ako tú v ktorej ste a byť šťastný, že ste na tom lepšie a zároveň nachádzať pozitívnu stránku aj nepríjemnej patálie voľajakej. Mne to išlo prekvapivo ľahko (miestami až chorobne).

Sardinkoidne sme sa priviezli na letisko asi treťou kyvadlovkou,
zabývavali sme sa v daždi, ale zdarne, nikto sa nám nesmial ani náš stan neurážal, čo je veľký úspech.

HUDBA
Nebudem popisovať všetky kapely čo sme videli, šak ich bolo neúrekom, iba také tie zaujímavé... (za to že niektoré známe som nepoznala, alebo nemala napočúvané sa vopred ospravedlňujem...aaa čo, nemám sa za čo)


Tomáš Klus bol zlatý, mal plný stan divákov, buď preto, lebo ho žerú, abo preto, že vonku bola metelica a nikto nechcel zmoknúť. Šetko sa im kazilo, praskali struny, vypadávali odposluchy, improvizovali jak o život, bojovali s nepriazňou... techniky, ale ľuďom to bolo jedno, boli v suchu, a ešte ako bonus počúvali tohoto príjemného mladého muža.


Aj Aneta Langerová bola prekvapivo fajn, a technika jej fičala jak po masle.
Z posledných síl sme zatrsali na Polemic a išli po prvom dni spať dúfajúc že nezmrzneme.


Ďalší deň mi boli sympatickí Enter Shikari, ale viac keď rozprávali a hrali ako keď spievali, ak chápete čo tým chcem povedať. 
Potom došli takí Rumuni voľajakí, veľmi zlatí, milí, Muse-oidní, že Grimus. 
Pri The Subways som zistila, že nič od nich temer nepoznám, ale hneď potom ma potešili Two Door Cinema Club, presne pre opačný dôvod, prekvapivo plno som toho poznala a vtedy sa hneď lepšie počúva. Hrali trocha formu, že akože, my sa neusmievame a sme cool, ale keďže ich merčendajzingové tričká majú krásny design, už mám jedno doma.

Počas ich koncertu sa v zákulisí objavil Alex Kapranos a počúvol si ich, čo bolo pre nás úplné vzrúšo. Nuž a keď on hral so svojimi Ferdinandmi, boli ako inak skvelí a zlatí a na Petine potešenie dali aj ich drum session. Ja som ju ale nevidela, bo som si už vyšlapávala miesto v bahne na Exampla. Môjho headlinera. 

furt sa hýbe, hen, ani ostrý nie je nikde

Example je vždy dokonalý, ultimátny bouncer, entuziastická hviezda (ako ho nazvali v popisku v programe, kde mali obdivuhodne kreatívny tím) a zdalo sa, že veru málokto z publika ho pozná, nehovoriac o textoch jeho pesničiek. Ale bouncili šecia. Myslela som, že v blate to bude problém, ale čoby!
Juuuuu a čo je najviac mega, dnes mi odtweetol, taže už možem umreť a tak.

ľudia čakajúci na hille na prodigy

Po mojom Examplovi mi už boli nejakí Prodigy jedno (nielen pre eufóriu, ale aj preto že mi bola zima a že Prodigy meškali temer hodinu. No čakaj tam...) a išli sme spať. Zo stanu sme ich set celkom fajn počuli a furt som Peťu presviedčala, že "túto poznáš". Neúspešne.

prodigy z našeho stanu, tam vzadu sa im svieti

Ďalší deň boli vtipní The Computers a ich pokec medzi pesničkami, The Feud mali zase krásny Manchesterský prízvuk, na rozdiel od tragického prízvuku inak pôvabnej Selah Sue, o ktorej som už počula, ale som si to teraz nespojila, že je to ona, tak som bola milo prekvapená. Maďarskí Kerekes Band boli tiež skvelí, jammovali tam na píšťalke, rockeri jak Fredí Maďarský Kozák Merkuri, ale náš highlight toho dňa boli The Kooks.

Ach jo, radosť počúvať, napriek tomu, že dávali veľa vecí z CD-čka ktoré sme nepoznali. Potom ale sa urvala jedna taká zástava a začali sa kymácať železné trámy na pódiu a ja som si všimla, že som si vôbec nevšimla blížiacu sa búrku. Čo, keby len búrku!!! Metelica apokalyptických rozmerov to bola!
Veľmi profesionálne, aby nevzbudil žiadnu paniku, prišiel organizátor v strede akože poslednej pesničky a povedal toto .
Veru, ťažko to už zachraňovať slovami:
 "Hlavne pomalu a spořádane, pomalu a spořádane" :D

moje zachytenie paniky

Krúpy jak dlane, bahno aj v ušiach a my prcháme zachraňovať stan. Stojí!!!
Je trošičku prevrátený, ale neuletel. 
Je v ňom jazierko, ale neuletel! Úspech! 
Až obdivuhodne operatívne sme to jakš-takš vysušili a čakajúc kedy bude festival pokračovať sme zaspali. Počuli sme, že sa čosi deje na neďalekých záchodoch, toitoikách, ale boli sme konečne suché, a iné oblečenie v ktorom by sme mohli spať sme nemali, tak sme radšej nešli. Teraz ale koluje fáma, že tam hrali Kooks po tom, čo ich zrušili z pódia. Bolo by to krásne gesto, takže dúfam, že to je pravda, napriek tomu, že my z toho vyjdeme veľmi nešťastne.

To, že Faith No More a Orbital boli zrušení nám ani veľmi nebolo ľúto, keďže naši všecia odohrali šetko jak mali a len sme videli úbohých ľudí, čo mali lístky iba kvôli najväčším hviezdam Faith No More a podľa mňa takisto organizátori boli veľmi citovo zaangažovaní, keď na druhý deň vyvesili takéto ospravedlnenie a  15 minút na to ho prelepili verziou bez spomínaných honorárov :)


Posledný deň sme si užili Keko Yoma z Čile, ktorí boli úplne zmyslov zbavení, hrali svoje veci, coveri, a mali skvelé minimalistické choreografie. Stojí za to pozrieť.
A druhá skvelá kapela v ten deň, konečne slovenská, The Cellmates, dokonale zvládnuté quiffy (ako aj u Two Doors Cinema Club a The Computers :) ) a celková show, mrte záležitosť. Charizma, šarm, a už len zvuková skúška stála za to. 


CESTA
V stánkoch nám všetci vraveli, že sa to má vrátiť, celá tá smršť, tak sme si zbalili švestky a pošli domov, tentoraz úplne hladko, pohodlne. (obetovali sme Crystal Castles a Annu Calvi, ale čo už, nešli sme tam kvôli nim taže nevadí).

A práve som čítala, že museli preventívne evakuovať areál, ale že potom to pokračovalo a smršť sa im vyhla.

PODTRHNUTÉ A ZRÁTANÉ
Naši zlatúchovia, na ktorých sme sa tešili nesklamali, našli sme nejakých nových zlatúchov a sme o hodný kus pripravenejšie na T in the Park!