9 dni

Už sem asi ani nikto nechodí, tak tu môžem bársčo napísať (ako keby som doteraz nemohla, heh).

Tak napíšem trapošný post o pesničkách, o nás, o nich a vlastne o ničom dokopy... lebo móžem.

Tak najprv...v karaoke (v ktorom sa úspešne zlepšujem) ľudia často spievajú moderné populárne pesničky, a neuvedomujú si texty. Je to až divné. Človek príde na to, že drvivá väčšina je vlastne smutná. Veselo znie, ale z obsahu je človeku do plaču.
Alebo čo ma štve, pesničky ako One day. Krásna pieseň, blbý text, keď si to tak vezmete. Vo mne to vyvoláva pocit, že mi niečo uniká a že by som mala "viac žiť". Čo je kapitálna hovadina, ale tá pieseň je tak krásna.

Zato sa mi začali úprimne páčiť Noah and the whale. Určitým spôsobom veľmi povzbudiví, pozitívni, ale nie patetickí alebo plytkí.


Ďalej... jeden deň som sa tak nejak klasicky zasekla na jútube a pozerala som videá dvoch ľudí. Stephena Frya a Plana B.
Obaja rozprávajú strašne múdro, len jeden pri tom vyzerá hlúpejšie.
Zmení to to, ako ho ľudia počúvajú?

A posledná odvecná vec na dnes... pár dní dozadu som si overila, že na Fínov platí:
Illalla hilpeä ja kaljaa, aamulla kalpea ja hiljaa.
Cheerful with beer in the evening, pale and silent in the morning.

A veru, opiť ich a je dobre.

Asi fakt začnem hľadať lacné letenky na výlet sem budúci rok, alebo ľudí s ktorými by sme išli na mini roadtrip sem a ešte ďalej (nevravím že do nekonečna, toľko času nemá asi nikto, ale ...).

okej, teľo mojeho ku temu

ďakujem Vám doma strašne za to že tam pre mňa ste. strašne.