Dublin a fail

Čaute decká!

Nuž, ako ste si všimli, resp. nemali ste si čo všimnúť... neni tu nič nové.

A zdá sa, že ani nebude... neviem, mno...

Som v Dubline. Či už viete, abo nie. Začiatok bol celkom záhul, ale už je fajn :)
Stali sa rôzne veci, ale nejako sa mi už nezdajú zaujímavé. Boli, keď sa diali, ale... hm...

Nuž a nejak mám pocit, že ak sa nič nezmení a táto nálada mi ostane, nálada šaktovôbecniejezaujimé, presuniem svoje svedectvo o tejto dobe a mieste na instagram. Je to rýchle, často výstižnejšie a akosi emotívnejšie... prchavejšie... neviem, proste tak...

Čiže tak. Neviem, či sa mám ospravedlňovať, mám chuť... ale šak vy to pochopíte, vy ste super :)


Ak ma chcete nájsť na instagrame, napíšte na fb, nechce sa mi to sem zverejnovať. bo... čo ja viem... (prepáčte za toľké sociálne médiá, je to naprd veru)

Keď všetkých presviedčam, že "šak to je fascinujúce, neuveritľné, ako to vôbec môže...?" a oni že: "hej, dobrý je"

Ja sa už raz viem nadchnúť. No a čo.

Viem pochopiť, keď sa niekomu páči niečo, čo mne nie. Každý má iný vkus.
 Ale za ten svet nepochopím, ako môže niekoho nechať chladným to, čo mne príde mrte.

Prečo to tak je nevyriešime a je to úplne jedno. Proste, raz je to tak. Čo mi pripadá úžasné, je objektívne super a kto nesúhlasí, je slepý a hluchý a určite v menšine. Ale verím, že aj to, čo mňa osobne nezaujíma má určite svojich hard core fanušíkov a obdivovateľov a majú na to plné právo.

Ok, určo ste už pochopili, čo sa tu snažím povedať, neviem prečo je to tu dvojmo... hlúpa ja. To není podceňovanie Vás, to je neschopnosť zastaviť sa.

(Ak poznáte môj vkus, je tu malá pravdepodobnosť, že tento post znie divne. Ale za to ja už nemôžem.)

A prečo vlastne o tom točím? Lebo jííííííííí

mrte numero 1
mrte numero 2

 - pri mrte 1 sa mi veľmi páčila konverzácia, kde sa pokojne systematicky bratia Sariolovci snažia presvedčiť neveriaceho komentujúceho, že je to naživo jedna gitara bez loop-u a backing barčoho

- pri mrte 2 mám rada najmä úvod

Tak zatím. A asi tu fakt nikto nechodí. Ale to čo? Nevadí. Aspoň sem môžem písať takéto chobotiny.

Ahoj...? Je tam niekto...?

Ahoj.

Hm ...
Hovorím k niekomu? Zablúdila som si sem po dlhej dobe. Asi po roku a hľa, ono sem niekto chodí. Netuším kto, ale vítam Vás. (Úprimne si myslím, že väčšina ľudí sem poblúdila, hodil ich tu nejaký spamový link, ani nevedia akým jazykom je to písané a nikdy sa sem nevrátia, alebo mi to tu len vymýšľa imaginárnych návštevníkov, aby som sa nevzdávala a vracala sa sem.)

Každopádne, ak všetko pôjde ako má (zatiaľ nejde, ale ono sa to popraví), o tri mesiace budem v Dubline. Neviem, prečo si myslím, že zaujímavé veci sa dejú iba v zahraničí, je to hlúposť, ale fras ho ber, zase som si spomenula na toto vtipné médium. Nemám ego na to, robiť vlogy, ale toto je sranda, takže sa plánujem vrátiť. Jeeeej, ja viem. A možno je to úplne jedno.

Podstatné je to, že by som sem chcela písať random veci, čo mám rada (pravdepodobne ovplyvnené cestami v cudzine). Filmy, knihy, hudbu, udalosti, barčo.

Minule som rozmýšľala nad tým, že by som nemohla byť recenzent, lebo by mi bolo ľúto kydať na výsledky (aj keď mne nevyhovujúce) tvrdej práce a energie. Lebo som presvedčená, že aj do otrasnej hudby musel niekto vložiť snahu a čas. A zároveň samozrejme nemám kompetenciu niečo hodnotiť a teda by to nebolo legitímne. Takže budem písať iba o dobrých veciach (lebo každý má kompetenciu mať niečo rád a posúvať to ďalej) a zlé budem (snáď) ignorovať.

A tak.

Bolo by super, ak by sa mi sem niekto ozval, kto nie je imaginárny, rozumie jazyku tohoto kmeňa a vracia sa sem z nejakých príčin zámerne. Celkom ma totiž fascinuje (a desí) počet návštev, čo tu mám (a stále nepredpokladám, že sú za tým reálni ľudia).

Ďakujem a opatrujte sa