Ja sa už raz viem nadchnúť. No a čo.
Viem pochopiť, keď sa niekomu páči niečo, čo mne nie. Každý má iný vkus.
Ale za ten svet nepochopím, ako môže niekoho nechať chladným to, čo mne príde mrte.
Prečo to tak je nevyriešime a je to úplne jedno. Proste, raz je to tak. Čo mi pripadá úžasné, je objektívne super a kto nesúhlasí, je slepý a hluchý a určite v menšine. Ale verím, že aj to, čo mňa osobne nezaujíma má určite svojich hard core fanušíkov a obdivovateľov a majú na to plné právo.
Ok, určo ste už pochopili, čo sa tu snažím povedať, neviem prečo je to tu dvojmo... hlúpa ja. To není podceňovanie Vás, to je neschopnosť zastaviť sa.
(Ak poznáte môj vkus, je tu malá pravdepodobnosť, že tento post znie divne. Ale za to ja už nemôžem.)
A prečo vlastne o tom točím? Lebo jííííííííí
mrte numero 1
mrte numero 2
- pri mrte 1 sa mi veľmi páčila konverzácia, kde sa pokojne systematicky bratia Sariolovci snažia presvedčiť neveriaceho komentujúceho, že je to naživo jedna gitara bez loop-u a backing barčoho
- pri mrte 2 mám rada najmä úvod
Tak zatím. A asi tu fakt nikto nechodí. Ale to čo? Nevadí. Aspoň sem môžem písať takéto chobotiny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára