Zdravím všetkých priaznivcov Fínska a ... hm, ako to len... mňa.
Dnes si povieme niečo o ľuďoch. Pravdepodobne budem viac hovoriť ja ako vy, keďže (až na pár neoceniteľných výnimiek) ste ako sa doposiaľ ukazuje pomerne mĺkvi spoločníci.
Nuž, najasmprv my, Slováci.
Na jednom workshope som nás mala zaradiť do jednej z týchto troch skupín, alebo niekam medzi...
Reactive:
Accommodating
Compromiser
Introvert
Respect oriented
Listeners
Multi-active:
Warm
Emotional
Impulsive
Talkative
People oriented
Linear-active:
Factual
Decisive Planners
Task oriented
Highly organised
Neprezradím vám kam som nás dala (ani si to presne nepamätám) ale viem, že som si nechcela priznať pravdu, a veru, oči sa mi otvorili, keď som zbadala, kam nás šupla teória:
Hej! S Rusmi k ukecaným šaleným Španielom a Talianom nás hodili. Veru, žiadni introverti nie sme.
Vždy je ťažko sa odosobniť a pozrieť sa na svoj národ bez toho, aby ste sa pozerali na seba a svoje najbližšie okolie. Nuž, aj tomu sa naučíte v zahraničí.
A poďme na tých Fínov...
Pravdaže, nie je Fín ako Fín, ale vo všeobecnosti:
Veľmi výrazná črta Fínov je skromnosť.
Až je to smiešne, niekedy, k tomu sa dostaneme.
Čo smiešne nie je, je, že sú veľmi skromní, čo sa týka znalostí a schopností. Napríklad, ak sa ich spýtate, či hovoria po anglicky, prinajlepšom povedia, že trocha. A potom speakujú ako draci.
Proste ak niečo nevedia na 100%, netvrdia, že to vedia.
Nuž a aký môže mať skromnosť smiešny dopad?
Pochváľte Fína a uvidíte. Komplimenty si tu nikto nedáva a keď príde cudzinec a niečo pochváli, chudák Fín nevie čo na to. My by sme poďakovali a pochválili niečo späť. Alebo porozprávali príhodu ako sme sa k tomu dostali, alebo niečo podobné. Oni sa len zvŕtajú a nakoniec možno podotknú niečo v zmysle: ááále, to je po babičke, alebo: prosím ťa, šak to je z výpredaja.
Nehovoriac o tom, že nech sa hanbia akokoľvek keď im pochválite sveter, nemajú problém chodiť po dome holí a pravdaže do sauny tiež, so šéfom, či obchodným partnerom napríklad. Keď neskočia do sauny, akoby ani na rokovaní neboli.
Ďalší random fakt, ktorý som si ale ja až tak nevšimla, vraj majú veľkú osobnú zónu. Keďže je tu taká malá hustota obyvateľstva, nemusia sa nijak džgať a sú zvyknutí na priestor.
Vraj napríklad Nemcom to na začiatku vadí, lebo od nich pri rozhovore vždy nenápadne ustupujú.
Čo je tiež sranda, Fíni nemajú small talk. Proste keď nemajú čo povedať, sú ticho.
A posledné, čo mi teraz napadá, nosia tepláky. Do obchodu, do školy, na ulici, normálne proste.
A šéf vo fabrike je oblečený ako všetci zamestnanci, čo tiež nemeckých partnerov vyvádza z miery. A hierarchia vo fínskych fabrikách nie je tak striktná ako v Nemeckých napríklad.
A napríklad teraz u nás na natáčaní mi bolo povedané, že keď boli na stáži všetcia, v profi produkciách, všetci tam mali čierne goretex oblečenie. Komplet. A že postupne pomaličky to začína aj na škole.
Každopádne je tu úplne bežné dať si rifle a na to tepláky, ak je vonku zima a musíte tam pracovať, alebo ak prší, dať si na cestu do školy cez nohavice šušťáky a v škole si ich potom sušiť.
Toľko zatiaľ z mojich pozorovaní a z workshopov na ktorých som bola.
Na dnes aj oku aj uchu lahodiace: Manic Street Preachers - (It´s Not War) Just The End Of Love
užívajte
Dnes si povieme niečo o ľuďoch. Pravdepodobne budem viac hovoriť ja ako vy, keďže (až na pár neoceniteľných výnimiek) ste ako sa doposiaľ ukazuje pomerne mĺkvi spoločníci.
Nuž, najasmprv my, Slováci.
Na jednom workshope som nás mala zaradiť do jednej z týchto troch skupín, alebo niekam medzi...
Reactive:
Accommodating
Compromiser
Introvert
Respect oriented
Listeners
Multi-active:
Warm
Emotional
Impulsive
Talkative
People oriented
Linear-active:
Factual
Decisive Planners
Task oriented
Highly organised
Neprezradím vám kam som nás dala (ani si to presne nepamätám) ale viem, že som si nechcela priznať pravdu, a veru, oči sa mi otvorili, keď som zbadala, kam nás šupla teória:
Hej! S Rusmi k ukecaným šaleným Španielom a Talianom nás hodili. Veru, žiadni introverti nie sme.
Vždy je ťažko sa odosobniť a pozrieť sa na svoj národ bez toho, aby ste sa pozerali na seba a svoje najbližšie okolie. Nuž, aj tomu sa naučíte v zahraničí.
A poďme na tých Fínov...
Pravdaže, nie je Fín ako Fín, ale vo všeobecnosti:
Veľmi výrazná črta Fínov je skromnosť.
Až je to smiešne, niekedy, k tomu sa dostaneme.
Čo smiešne nie je, je, že sú veľmi skromní, čo sa týka znalostí a schopností. Napríklad, ak sa ich spýtate, či hovoria po anglicky, prinajlepšom povedia, že trocha. A potom speakujú ako draci.
Proste ak niečo nevedia na 100%, netvrdia, že to vedia.
Nuž a aký môže mať skromnosť smiešny dopad?
Pochváľte Fína a uvidíte. Komplimenty si tu nikto nedáva a keď príde cudzinec a niečo pochváli, chudák Fín nevie čo na to. My by sme poďakovali a pochválili niečo späť. Alebo porozprávali príhodu ako sme sa k tomu dostali, alebo niečo podobné. Oni sa len zvŕtajú a nakoniec možno podotknú niečo v zmysle: ááále, to je po babičke, alebo: prosím ťa, šak to je z výpredaja.
Nehovoriac o tom, že nech sa hanbia akokoľvek keď im pochválite sveter, nemajú problém chodiť po dome holí a pravdaže do sauny tiež, so šéfom, či obchodným partnerom napríklad. Keď neskočia do sauny, akoby ani na rokovaní neboli.
Ďalší random fakt, ktorý som si ale ja až tak nevšimla, vraj majú veľkú osobnú zónu. Keďže je tu taká malá hustota obyvateľstva, nemusia sa nijak džgať a sú zvyknutí na priestor.
Vraj napríklad Nemcom to na začiatku vadí, lebo od nich pri rozhovore vždy nenápadne ustupujú.
Čo je tiež sranda, Fíni nemajú small talk. Proste keď nemajú čo povedať, sú ticho.
A posledné, čo mi teraz napadá, nosia tepláky. Do obchodu, do školy, na ulici, normálne proste.
A šéf vo fabrike je oblečený ako všetci zamestnanci, čo tiež nemeckých partnerov vyvádza z miery. A hierarchia vo fínskych fabrikách nie je tak striktná ako v Nemeckých napríklad.
A napríklad teraz u nás na natáčaní mi bolo povedané, že keď boli na stáži všetcia, v profi produkciách, všetci tam mali čierne goretex oblečenie. Komplet. A že postupne pomaličky to začína aj na škole.
Každopádne je tu úplne bežné dať si rifle a na to tepláky, ak je vonku zima a musíte tam pracovať, alebo ak prší, dať si na cestu do školy cez nohavice šušťáky a v škole si ich potom sušiť.
Toľko zatiaľ z mojich pozorovaní a z workshopov na ktorých som bola.
Na dnes aj oku aj uchu lahodiace: Manic Street Preachers - (It´s Not War) Just The End Of Love
užívajte
Sranda, osobná zóna, small talk a tepláky, to isté aj u mňa
OdpovedaťOdstrániť