Tallinn!!!

 Čaute, čaute

zásadne mi umiera internet posledné dni (ja to beriem ako znamenie, že mám pracovať, bo aj tak ltt stíham, bo idem na týždeň do Laponska) a preto je tu report z Talinu až teraz, dva dni po návrate.

Ani neviem kde začať.
Eliise a jej kvázi otec Karla (úžasný to chlapík) boli našimi sprievodcami po ich rodnom meste. Karla študoval umenie a veru, poznal každú budovu a každý pomník. Zobral si deň voľna a všade nás vozil a kupoval nám obedy a suveníry. Vraj bol nadšenejší ako Eliise, že prídeme, a to už je čo povedať. Akurát, nehovoril po anglicky, ale čo už.

Asi bude jednoduchšie ísť po fotkách, tak....

Kvôli Matteovi nás Karla zobral sa kuknúť na futbalový štadión

 Potom sme sa išli najesť do príjemnej reštiky (ó áno, tento výlet bol veľmi gurmánsky, šak uvidíte).
Toto miesto bolo bývalý mlyn, fajn jedlo, za dobrú cenu.

A smiešne menu, hen:

 Moje kuriatko:

 Keďže sa skoro stmieva, ostatní mi vyhoveli a išli sme kuknúť múzeum/galériu, veľmi novú a známu, vyhrala Najlepšie múzeum Európy roku 2008.

 "umenie"

 Takýto telefón, ktorý sa volal Astrid bol vo vestibule a človek mohol zavolať akékoľvek estónske číslo (rovnako Astrid má číslo a môžete tam randomne zavolať). Presvedčili sme Eliise, nech zavolá jej mame a bola to prča najväčšia. Úbohá žena bola táká zmätená a my sme sa tam šúlali na zemi. Ale písalo sa tam, že aby ste sa mohli porozprávať, musíte sa nahnúť, alebo kľaknúť k Astrid a to vytvára osobný vzťah a neviem čo ešte... proste prdel.

Stihli sme iba stále expozície, prierez estónskych maliarov a umelcov.
Expresionisti sa veľmi ponášali na Muncha a nezvyčajne, sa mi nie veľmi páčilo poschodie moderného umenia, bolo také nejaké nahnevané. Ako naše. Keď som minule bola v Turku v galérii, ich moderné umenie bolo akosi pozitívnejšie. Ale našli sa aj tu fajn veci.

 Miestnosť plná hláv (a divných zvukov dialógov, čo vy bohužiaľ nepočujete)

 Tieto knihy boli z betónu, abo niečoho takého

 A bol tam aj film o tetuške, ktorá sa rozhodla, že je nespravodlivé, že muži môžu chodiť hore bez a ženy nie, resp. ono to nie je zakázané, ale chápete... tak sa vybrala na dlhú, niekoľkodňovú túru po krajine a fakt, v určitom bode ju zatkli, asi za pohoršovanie abo čo. Potom ju pravdaže pustili, bo nič neurobila, ale dokázala svoje, si myslím. Aj keď my sme sa zhodli, že zrovna toto nás nijako netrápi.

Potom sme si dali "šušluk", že veľmi populárne super jedlo z Kaukazu. A ono to je hrubý grilovaný falát mäsa. Ale fajn to je, šak čo na tom môže byť zlé.

 Matteo doniesol taliansku kávu a svoj kávovarík, tak sme si pošmákli. Akurát Eliise nemala malé šálky...muhaha

 Talianská saláma, veľmi fajn, len mierne vysušená, ako surové mäso, ňamiii

 Naše raňajky: sranda, že akože ich národná cukrovinka, čo každému chýba, keď je mimo krajiny a čo akože "oni vymysleli": Túrórudi!!! Šupa.
A Eliisina babka nám urobila domáci koláč. Celý plech sme dostali.

 Námestie slobody

 Hradby a historické centrum

 Do tohoto kostola sme vošli, a oni že "máme byť zatvorení" nuž, neboli.

 Okolo ihly (neviem prečo)

 Len tak vonku takáto telka s informačným, dokumentárnym filmom, pomerne dlhým.

 Kino Priateľ

 Trhovisko s tradičnými svetrami a ponožkami za nekresťanské ceny

 Tu hore sme sa neskôr prechádzali, prídu fotky...

 Náhrobky z kostola z 13. storočia

 No nie je to ako moja rodná Bratislava? No úplne. A to len začíname...

Vianočné trhy!!! Hen, jak doma

 Dúfam, že doma je varené víno lacnejšie

Tu mal byť jeleň alebo čo... nebol, chvalabohu.

 Strááášne stará lekáreň

 Tam tam tam...tam taaaa da dam...ta ta ta taaaa ta taaaa taa ta ta dam

 Obligátne, kačička

  A potom sme išli cez "starý, škaredý" trh, ako by povedala Eliise, ale ono to bola naša miletička, ibaže ruská! Matteo bol celý nadšený, že to je najlepšie miesto na akom kedy bol.

 Hodinky s Hitlerom, Stalinom... čoby ne

 Obed v peknej kaviarnioidnej hipsterskej reštike Bohéme

 Seriózny čaj

 Jak doma

 Mega koláčik, robili ho asi 15 minút:

 Prvá ulica Talinu, "Dlhá noha" (myslím) a z nej ide taká jedna malá ulička čo sa volá "Krátka noha" a tak sa vraví, že Talin vždy kríva.

 Parlament

 Talinský Downing Street

 V tomto kostole bolo zakázané fotiť, ale čo, žijeme len raz: tak som cvakla to, že všade boli rozvešané rodinné erby...divnô

 V tomto ortodoxnom kostole sa ľudia prežehnávali opačne, najprv išli doprava, nie doľava. Tak sme ich všetkých sledovali, či je to naschvál.

 Táto veža sa volá v preklade niečo ako "nákuk do kuchyne". Lebo odtiaľ vidíte do kuchýň. A je to po dánsky. Talin má veľkú históriu s Dánskom, myslím, že im dali vlajku, alebo také niečo...ach, toto vôbec nie je dobrý cestovateľský blog, prepáčte.

 Ako doma, zase

 Nuž a tu sme hore, jak som spomínala, na 200 metrov výhliadky po opevnení.

 Krásny suvenír. By som vám všetkým kúpila... knižočky, že "Book of Dreams", "Book of Good Ideas" a tak, krásny design, ručne spracovávaná koža a tak... ale obličku by som za to musela dať.
Mimo iného tu majú ako špecialitu mandle obaľované a pražené v korení, a videla som aj konzervu medvedieho mäsa, hovadá.

 Blbá fotka, viem, ale je okolo toho príbeh...
Išli sme sa pozrieť na niekdajšiu industriálnu časť mesta, dnes kancelárie a obchody. A natrafili sme na obchod estónskej čokoládovne Kalev, kde bolo všetko lacnejšie. Juch. To je ten super príbeh, pome ďalej.

 Najstaršia stále funkčná kaviareň.

 Tu sme naďabili na obchodík s marcipánom, kde ho aj ručne maľujú. Veľká to vec tu v Taline.
Bola tam taká milá tetuška, práve maľovala zakázku pre parlamentnú žúrovicu a bola veľmi ochotná a porozprávala nám kadečo. Napríklad že ako vidíte tuto naľavo na obrázku formu na marcipán, tak vystavili iba tieto dve, lebo ostatné pôvodné stále používajú.

 Tu je tá zakázka

 Najstaršia marcipánová bábika, jedna tetuška ju priniesla, akože do zbierky, 77 rokov má.

 Nočné vianočné trhy, evidentne

 Tu sme večerali a oslavovali Eliisine narodeniny. Trocha drahšie, ale to jedlo!!!

 Moje bylinkové pivo.

 Mrte losos.

 Matteove prasa myslím.

 Táto umyvárka bola hneď pri Eliisinom dome a ľudia tam umývali svoje autá aj o jednej v noci. Divnô.

 Takéto štvrte Estóncom závidia Fíni. Staré zachovalé, dokonca zrenovované drevené domky.

Nový deň a my sme sa vybrali na najdôležitejšie miesto pre Estóncov. Cca raz za 4 roky sa tu stretne tretina všetkých Estóncov a spievajú. Táto tradícia hrala veľkú úlohu v ich osamostatnení, lebo že to ukázalo Rusom, akí sú odhodlaní a ako si cenia svoju krajinu a tak...

 Známy dirigent

 Toto je fotka toho, ako nemáme tiene:

 Opátstvo, ktoré nechal Ivan Hrozný spáliť keď bol neúspešný v po útoku na Talin. Bohužiaľ, bolo zavreté, lebo že Muddy Conditions. Vôbec neboli.

 Kaviareň čo bola loď, tiež zavretá.

 Tradičná megahojdačka.

 Toto má ukázať, že voda bola divne biela.
Krásne to bolo...a hmla ostala celý deň, dokonca nepristávali ani lietadlá neskôr.

 Pomník pre nejakého really vodiča

 Tento pomník je pre voľajakého parašutistu, čo tu umrel, ale je to akože pre odvážnych.
Podľa mňa je to ryba.

 Nová knižnica, kde sme boli na obed za 3 éčka.
Veľmi pekná, moderná.

Išli sme okolo jedného obchodíku a Eliise že to je šiškáreň, ale že sú hnusne mastné. A Matteo, že reku, čo tu ešte robíme? Presvedčili sme Eliise a dali sme si čerstvú teplú šišku.

Eliise a Karla nás zobrali na akože normálny trh. Ja som si to správne vysvetlila, že to je Estónska verzia normálneho, toho ruského trhu.

 Stánok s lacnými vecami mrrrte po záruke

 Obchod s rybinou, muhaha

 Toto bol domec hneď vedľa, patril myslím tomu, čo založil túto štvrť. Nomme.

Asi toľko...
Krásne mesto, niečo medzi Bratislavou a Fínskom. Podobnosť s Fínskom bola pre mňa až prekvapivá, dokonca som takmer bez problémov rozumela Eliise, keď rozprávala estónsky.
Všade sú tam Rusi a je to dosť problém, lebo Estónci ich neznášajú a buďme úprimní, ani Rusi to tam nemajú najľahšie.

 Tu je ešte jedno video, neskutočne skvelý chlapček na železničnom prejazde, ani sa nepohol, kým nenaskočila zelená. To je Estónec jak bič, hen:

a ešte jedno, na trajekte cestou späť, ešte sme ani nevyrazili, asi hodinu pred tým ako sme sa pohli:
(cestou tam, o deviatej ráno ľudia tancovali a pili jak by nič :D :D)

A hudba na dnes. Keď nás Karla vozil, mal naladené skvelé rádio. Rádio Tallinn. A tam dokázali dať za sebou jazz, Bena Howarda, Scissor Sisters, Mumfordov, Jamesa Morrisona, klasický soul, proste mrte dramaturgia!

tu ho nájdete

A hodím sem niečo čo práve dávali, jak som toto písala, super super vec, aha: C2C - Happy a neudržím sa, len aby ste videli, akí sú super, hneď potom šupli toto Ane Brun

Okej, musím ísť, práca čaká, majte sa krasotne