Helsinki!!!

Na víkend som sa vybrala pozrieť Eliise do Helsiniek, kde sme sa stretli aj s Matteom a ešte jednou dievčinou z Vaasy.

železničná stanica

Vltava, hneď pri stanici. jeeee

Helsinki - prekvapujúco špinavé mesto

prezidentský palác

ortodoxný kostol

Zobrali ma loďkou na ostrov neďaleko centra mesta, kde sú UNESCO záležitosti.
Staré vojnové bunkre a opevnenia a hobitie domky.


Bola trolinka zima, ale vôbec nefúkalo, čo bolo divné, ale super.
Na jednom bídnom ostrove mali merchendising pomaly lepší ako v majú Helsinky v meste. Tričká, cukrovinky, pravdaže magnetky, plagáty, kalendáre...fúru vecí mali veru.

plaža

Bilbo!

militantní hobiti tu žili, evidentne

Na nábreží prebiehal trh.
Zväčša rybí, ale mali aj predražené ponožky, lekváre, suveníry a tak.
Lekváre najmä z rakytníka, všetci sú tu z toho hotoví, že aké je to mega zdravé. Ale je to jeden z najdrahších. A ryby boli nakladané, zmrazené, čerstvé, zapečené v chlebe... barsaké.
Ale ako sme tam tak prichádzali, a to je hajlajt trhu pre mňa, videli sme skutočného piráta. Bol to pán na vozíku, s jednou nohou a namiesto jednej ruky mal hák. Išiel z prístavu a snažil sa nastúpiť do električky. Kokso!!!

ryba zapečená v chlebe, ako vraví Matteo, berú eurá a obličky

Ach áno, a doprava, za dvojdňový študentský lístok som vysolila cez 10 eur. No neklepne vás?

Najväčšou atrakciou pre nás bohužiaľ boli plagáty s kandidátmi do volieb, takých tých miestnych, kde sme našli neskutočne divné ksichty. A vždy keď bol na blízku plagát, Matteovi sa rozžiarili očká a utekal sa na tom smiať.


Prekvapivo, Eliise nevedela čo mi má v meste ukázať. Jediné čo ju napadlo bola africká bankovka v jednom výklade, ktorá mala hodnotu niekoľko triliónov čohosi.
A to je veľmi divné, lebo keď človek vystúpi na železničnej stanici, má pocit že sa konečne ocitol v meste s akou takou históriou. Prvé a asi jediné vo Fínsku. Ulice sú lemované starými peknými budovami a kde tu zazriete aj nejaký kostol.

Nuž ale videli sme aspoň lokálnu pouličnú kultúru, ujco čo hrá na fľaše:

Vrátili sme sa k Eliise domov, upiekla vynikajúci mrkvovo-citrónový koláč, objednali sme si pizzu, došli ďalšie dve kamošky z Vaasy čo študujú v Helsinkách, videli sme kúsky hlúpych filmov a išli sme spať.

Keďže som bola polochorá, večer som bola už polomŕtva. Ale ráno sa to zlepšilo a šivara do mesta. Ha, vôbec! Zase do prírody. Dostali sme typ na ďalší neďaleký ostrov, tentoraz sme tam išli busom, cez most. A jednalo sa o niečo ako mini skanzen so spústou veveričiek. Pjekné to bolo.

ach, nostalgia. som našla maliny. v strede oktobra. nádhera.

tento buk, alebo čo to je, žiaril ako tá biblická zelinka

Keď sme sa vrátili, skočili sme na obed do thajského bufetu.
Fíní vraj zbožňujú reštiky/bufety ako to oni volajú, kde zaplatíte okolo 7-8 eur a môžete jesť koľko vládzete. A veru, fajne sme sa najedli. Mali síce hnusné rezance, ale neuveriteľné jarné rolky. Také maličké a chrumkavučké. Ach mňam.

Potom sme skočili kuknúť olympijský štadión a nádhernú zimnú záhradu.

sa mi páčilo oblečenie ľudí na tejto fotke, tak som ju odfotila

rovnaký Paavo Nurmi akého máme v Turku. Hrdina veru.

opera, vážení

len kvôli tým farbám. fínska jeseň je nádherná

tu je už ten skleník

tento ujco to daroval mestu pod podmienkou, že to bude furt zadáčo

Cestou na vlak sme sa ešte stavili v obchode s lacnými cukrovinkami. Často tam predávajú keksíky tesne pred zárukou alebo dokonca dva mesiace po nej.Tak si viete predstavit aká nabalená som odchádzala.

Nuž a vo vlaku sa zišla skupinka vojakov.
Od spolužiaka viem, že tu majú povinnú vojenskú službu, keď majú cca 19 (až do 26). Trvá väčšinou pol roka a ak sa nedostavíte, idete na pol roka do basy.
Najmä v nedeľu človek postretá fúru týchto mladých, vystrihaných, uniformovaných kokošníkov. Poviem vám, mať ich desať vo vozni zmení celú cestu.
Podľa mňa je to celkom sympatické.
A tiež mi napadlo, že možno je to jeden z dôvodov, prečo je tu tak nehorázne veľa mladých chlapov s dlhými vlasmi, že si to chudáci kompenzujú. Lebo na vojne museli byť vystrihaní.
Neviem síce, či fakt musia, ale sú.

 A na dnes, dosť odveci, ale veľmi pozitívne Travis Tritt

pa zatím