Niektoré výlety sú ťažko stráviteľné.
A tento bol jedným z nich.
Jeden deň v Helsinkách. V úplne iných Helsinkách ako pred týždňom.
Výlet organizovala študentská erasmácka skupina (ESN) a za veľmi lacno sme v piatok ráno išli tam, večer naspäť a medzitým sme navštívili čokoládovňu Fazer a parlament.
Fazer bol skvelý. Nemohlo sa tam fotiť, ale čo sa mohlo, bolo zjesť čokolády koľko vládzete.
Fakt.
A pri odchode sme dostali aj balíčky s cukríkmi, čokoládou a chlebom.
Najprv nám v malej sále (s design kreslami, 3000 eur jedno, podľa ich lentiliek) ukázali nejaké kratučké dokumenty o histórii firmy, milý sprievodca mal ppt prezentáciu, v ktorej sme sa toho veľa dozvedeli.
Moje hajlajty:
Zamestnávajú 3000 kráv.
Prvá čokina čo fakt prerazila bola Modrá Karl Fazer čokina a dnes majú dokonca ten pôvodný odtieň modrej kopirajtovaný a nikto iný ho nemôže pri takýchto výrobkoch používať.
Karl Fazer sa narodil vo Fínsku švajčiarským rodičom a stal sa cukrárom s kvalitnými koláčikmi v Helsinkách. Išli fakt na dračku a tak začal robiť aj želé bonbóny a čokoládu.
Jeho potomok potom rozšíril trh do zahraničia, ďalší postavil veľkú továreň a tak ďalej až dodnes. A dnes je to stále rodinná firma, lebo všetci čo majú na nej podiel sú potomkovia Karla Fazera.
Súčasná tetuška je tiež pekárka a založila sériu ručne robených čokoládových Fazer bonbónov.
Fazer je jediná firma v Škandinávii, čo robí čokinu z pravého čerstvého mlieka. Na jednu tabuľku, 200g, vraj potrebujú 3 poháre. Nuž, divnô, ale dobre.
Čokobôby odkupujú z celého sveta a zatiaľ nemajú zďaleka zmapované, či sú fair trade abo nie.
V továrni je škôlka, asi tri telocvične, doktori, fyzioterapeuti a zamestnanci majú na výber z viac ako 20tich hobby klubov, vrátane ornitológie.
Fazer vyrába aj chlieb a vlastní kaviarne v mestách a reštaurácie. Zväčša také školské a firemné.
A tak sme mohli ochutnať kulinček ich najfajnovejšieho super vlákninového chleba. To bolo asi aj lepši ako všetka ta čokoláda.
A potom hurá na čokinu. Jediné pravidlá boli: nebrať nič von a nič nepiť. (Beťári, vedia ako vás zastaviť.)
Na ochutnávanie boli iba čokolády, nie keksíky či cukríky.
Bonbóny boli fajn, ale ak si človek dal tyčinku, čiže niečo väčšie, nemal šancu toho ochutnať veľa. Celkom skoro začne byť človeku blivno a vraví si, že už nechce čokoládu vidieť, aspoň dva týždne. A o pár hodín v autobuse si vraví: prečo som si nedal aj hentú a hentú ešte som mal ochutnať tamtú. Nuž, ťažko.
Odtiaľ sme mali pauzu na obed, ale nikto nešiel, nikto nebol hladný.
Išli sme sa pozrieť na kostol vytesaný v kameni.
Nevyzerá ako kostol, to vám poviem. Najmä nie zvonku. Ale ani vnútri, možno aj kvôli hudbičke čo tam púšťali. Ale ako som tam tak sedela, som si vravela, že ak by som mala mať svadbu v kostole, tak v tomto.
Odtiaľ sme skočili do parlamentu. Cez hnusnú bezpečnostnú kontrolu. Ale celkom to stálo za to. Fíni sú veľmi hrdí na svoje ženy v politike a na dlhú tradíciu demokracie. A aj tá budova bola pomerne pekná, na to že je to fínska budova.
Nasledoval voľný čas v meste. Keďže som poznala iba jedného chalaňa, kamaráta dievčiny z našeho poschodia, držala som sa jeho a on sa držal ESN človeka. Tento ESN človek bol Grék a veľký fanúšik Hard Rock Café. V Helsinkách bolo minulý týždeň otvorené vôbec prvé vo Fínsku. Bolo tam plno, tak sme čakali a on si zatiaľ kúpil ich merchendising a nechal tam asi 50 eur. Jedno tričko, dve nášivky a pár odznakov. Čo vám poviem. Hard Rock Café som nepochopila.
Ale bol to celkom zážitok tam jesť.
Všetci, najmä personál, sú nezvyčajne nabudení a entuziastickí a jedlo, napriek tomu, že trocha drahé je skvelé. Rýdzo americké, taže burgre, sendviče, veľa slaniny a hranolky. Ale burger si predstavte veľký ako roztvorená dlaň a vysoký 10 centimetrov. Proste žrádla a žrádla.
Nuž a tam sme strávili celé popoludnie a stihli sme sa odgúľať iba kuknúť ortodoxný kostol, zase a späť k autobusu.
Skvelý deň plný čudesných gastronomických zážitkov.
A čudesný klip sem dám, ale teším sa strašne, bo pesnička je super, konečne sa nejak posunul a neviem sa dočkať albumu, juch juch Example vážení
A tento bol jedným z nich.
Jeden deň v Helsinkách. V úplne iných Helsinkách ako pred týždňom.
Výlet organizovala študentská erasmácka skupina (ESN) a za veľmi lacno sme v piatok ráno išli tam, večer naspäť a medzitým sme navštívili čokoládovňu Fazer a parlament.
Fazer bol skvelý. Nemohlo sa tam fotiť, ale čo sa mohlo, bolo zjesť čokolády koľko vládzete.
Fakt.
A pri odchode sme dostali aj balíčky s cukríkmi, čokoládou a chlebom.
Najprv nám v malej sále (s design kreslami, 3000 eur jedno, podľa ich lentiliek) ukázali nejaké kratučké dokumenty o histórii firmy, milý sprievodca mal ppt prezentáciu, v ktorej sme sa toho veľa dozvedeli.
Moje hajlajty:
Zamestnávajú 3000 kráv.
Prvá čokina čo fakt prerazila bola Modrá Karl Fazer čokina a dnes majú dokonca ten pôvodný odtieň modrej kopirajtovaný a nikto iný ho nemôže pri takýchto výrobkoch používať.
Karl Fazer sa narodil vo Fínsku švajčiarským rodičom a stal sa cukrárom s kvalitnými koláčikmi v Helsinkách. Išli fakt na dračku a tak začal robiť aj želé bonbóny a čokoládu.
Jeho potomok potom rozšíril trh do zahraničia, ďalší postavil veľkú továreň a tak ďalej až dodnes. A dnes je to stále rodinná firma, lebo všetci čo majú na nej podiel sú potomkovia Karla Fazera.
Súčasná tetuška je tiež pekárka a založila sériu ručne robených čokoládových Fazer bonbónov.
Fazer je jediná firma v Škandinávii, čo robí čokinu z pravého čerstvého mlieka. Na jednu tabuľku, 200g, vraj potrebujú 3 poháre. Nuž, divnô, ale dobre.
Čokobôby odkupujú z celého sveta a zatiaľ nemajú zďaleka zmapované, či sú fair trade abo nie.
V továrni je škôlka, asi tri telocvične, doktori, fyzioterapeuti a zamestnanci majú na výber z viac ako 20tich hobby klubov, vrátane ornitológie.
Fazer vyrába aj chlieb a vlastní kaviarne v mestách a reštaurácie. Zväčša také školské a firemné.
A tak sme mohli ochutnať kulinček ich najfajnovejšieho super vlákninového chleba. To bolo asi aj lepši ako všetka ta čokoláda.
A potom hurá na čokinu. Jediné pravidlá boli: nebrať nič von a nič nepiť. (Beťári, vedia ako vás zastaviť.)
Na ochutnávanie boli iba čokolády, nie keksíky či cukríky.
Bonbóny boli fajn, ale ak si človek dal tyčinku, čiže niečo väčšie, nemal šancu toho ochutnať veľa. Celkom skoro začne byť človeku blivno a vraví si, že už nechce čokoládu vidieť, aspoň dva týždne. A o pár hodín v autobuse si vraví: prečo som si nedal aj hentú a hentú ešte som mal ochutnať tamtú. Nuž, ťažko.
Odtiaľ sme mali pauzu na obed, ale nikto nešiel, nikto nebol hladný.
Išli sme sa pozrieť na kostol vytesaný v kameni.
Nevyzerá ako kostol, to vám poviem. Najmä nie zvonku. Ale ani vnútri, možno aj kvôli hudbičke čo tam púšťali. Ale ako som tam tak sedela, som si vravela, že ak by som mala mať svadbu v kostole, tak v tomto.
 |
| drevená strecha |
 |
| veľkolepý hlavný vchod |
Odtiaľ sme skočili do parlamentu. Cez hnusnú bezpečnostnú kontrolu. Ale celkom to stálo za to. Fíni sú veľmi hrdí na svoje ženy v politike a na dlhú tradíciu demokracie. A aj tá budova bola pomerne pekná, na to že je to fínska budova.
 |
| cestou v designovom obchode, všade krtek! |
 |
| vraj kvôli akustike je strop obkladaný nejakou formou cukru |
 |
| Fíni a ich lesy a jazerá (veeeľmi hrdí na svoju prírodu, furt a všade) |
 |
| z predu krabica, zhora vidíte ako "opevnenie chráni slobodu o ktorej sa rozhoduje v hlavnej sále" |
 |
| práve keď sme tam boli z tohoto super výťahu vystúpil 90ročný pán s paličkou. aj ja chcem také, v škole napríklad |
 |
| divný strop |
 |
| tu je podpísaný Mannerheim |
Nasledoval voľný čas v meste. Keďže som poznala iba jedného chalaňa, kamaráta dievčiny z našeho poschodia, držala som sa jeho a on sa držal ESN človeka. Tento ESN človek bol Grék a veľký fanúšik Hard Rock Café. V Helsinkách bolo minulý týždeň otvorené vôbec prvé vo Fínsku. Bolo tam plno, tak sme čakali a on si zatiaľ kúpil ich merchendising a nechal tam asi 50 eur. Jedno tričko, dve nášivky a pár odznakov. Čo vám poviem. Hard Rock Café som nepochopila.
Ale bol to celkom zážitok tam jesť.
Všetci, najmä personál, sú nezvyčajne nabudení a entuziastickí a jedlo, napriek tomu, že trocha drahé je skvelé. Rýdzo americké, taže burgre, sendviče, veľa slaniny a hranolky. Ale burger si predstavte veľký ako roztvorená dlaň a vysoký 10 centimetrov. Proste žrádla a žrádla.
 |
| Dylanova košeľa a čapka Janis Joplin |
 |
| Lennonova košeľa |
 |
| Princove boty |
 |
| toto bolo odliate kvôli maskám v klipe Thriller a je to desivé |
 |
| Cobainova nevydaná pesnička |
 |
| Rihanine a Madonine šaty |
Nuž a tam sme strávili celé popoludnie a stihli sme sa odgúľať iba kuknúť ortodoxný kostol, zase a späť k autobusu.
 |
| ja viem že je to tu duplicitne, ale hore vidíte skutočnú farbu a tuto vidíte prapodivné ale krásne farby čo si môj foťák vymyslel |
Skvelý deň plný čudesných gastronomických zážitkov.
A čudesný klip sem dám, ale teším sa strašne, bo pesnička je super, konečne sa nejak posunul a neviem sa dočkať albumu, juch juch Example vážení
Ornitológia:)
OdpovedaťOdstrániťten kostol je fakt pekný,
Krtek!!!
a nevyzerajú tie Princove boty nejaké veľké? Či to je len fotkou, ale mne vyzerajú jak dva metre veľké alebo tak.
A tá Jacksonova maska vyzerá ako posmrtné masky, čo je vždy hnusné