Rusko 1

Ahojte!

Pôvodne som plánovala napísať jeden post o výlete do Petrohradu, ale nie veru, čo deň, to post. To mesto si to zaslúži.

Asi som to mesto porovnávala s Fínskom, keďže som tu už nejakú chvíľu.
Ale atmosféra mi veľmi pripomínala Bratislavu, ibaže vo veľkom, čo bolo strašne fajn a akosi ma to stále dojímalo, šak uvidíte.

A ospravedlňujem sa za anglické názvy miest a pamiatok.

Trajekt

Nikdy som nebola na tak veľkej lodi. Kino, reštiky, kluby, pravdaže duty free shop, liter vodky za 4,50 a vedľa v bufete za rovnakú cenu jeden hot dog.
Všetci boli v kajutách tak ako si priali v rezerváciách, okrem nás, bo to pokašlali... a tak som bola s tromi Rakúšankami, ktoré sa neunúvali hovoriť po anglicky, keď som tam bola, a tak vám neviem povedať, ako sa volajú, čo študujú a či sú milé, proste Rakúšanky ignorantské.

Smiešne boli batožiny niektorých členov našej výpravy.
Aby ste mali obraz o jej náročnosti, piatok na obed sme vyrážali a utorok ráno sme sa vracali. Oni vám mali lodné kufre. Ja som tak zbalená na pol roka, prisámvačku.
S mojím ruksačikom som si pripadala nesmierne mobilná. Nič mi nechýbalo a dokonca som ani nepoužila všetko čo som si zabalila.

takto bolo v Turku keď sme odchádzali

Helsinki za chrbtom

interiér v trajekte, inak som tam temer nefotila, taže toto je tak všetko

sme boli na 2. poschodí. To je ten pásik pod dvomi poschodiami áut

Prístav

Nikdy som nebola v tak gigantickom prístave.
Nádherný.
Ako mesto, vo vesmíre, v sci fi filme. S ulicami a zákutiami, poslednú hodinu sme sa prakticky plavili iba rôznymi ulicami tohoto fascinujúceho plávajúceho komplexu

 A privítanie:

Tour de Petrohrad

Autobus nás vždy vysadil na 20 minút, porobiť fotky a späť. Takýmto spôsobom sme asi videli všetko dôležité.
A najmä, naša sprievodkyňa bola strašne zlatá. Malá, útla, energická, ukecaná Ruska. "My darlings, I love you, I hope you love me too, my darlings." Proste živel, táto žena.

pocikaný zázračný lev, chyť mu ucho a želaj si niečo

asi Neva

Hermitáž zvonku

mega sprievodkyňa

brána mŕtvych, cez ktorú museli prejsť všetci čo boli odsúdení na smrť a išli na loď, bo v Peter and Paul Forteress sa nikdy (okrem socíku) nepopravovalo.

Petrohrad je plný neviest! Na každom rohu, fakt, nekecám.

KGB

Bác!

že vraj najškaredšia socha mesta, nuž, veru, ako z Beatlejuicea

Fun Facts

Peter Veľký mal divné proporcie. Vysoký, cez dva metre (ostatní mali cca 160 cm), s malou hlavou, strašne dlhými prstami a rukami, až pod kolená, ako opica a s krátkymi chodidlami, mal nejakú 38čku nohu. A preto, aby vedel dobre balansovať, nosil palicu (s ktorou poprípade niekoho z času na čas švacol).
Mal rád potopy a chcel, aby sa všetci presúvali na loďkách a aby keď je potopa vedeli prejsť rovno z vody na druhé poschodie. Preto sú niekedy druhé poschodia v čudnej výške.

Jeden genenrál, čo nikdy neprehral bitku bol spoločensky veľmo nemožný, až sa raz jedna slečna, veľmi obľúbená u pánov, stavila s kamoškami, že ho zvedie. Podarilo sa jej to a keď ju požiadal o ruku, povedala mu, že je nemtud a že to bola stávka a že kto by ho proste chcel. On bol z toho nešťastný, dokonca až tak, že si to všimol Peter Veľký.

táto strecha bola tá pokazená

Ten sa ho spýtal čo sa deje, bo chcel mať svojho najlepšieho generála fit. A keď zistil, čo a ako, prišiel za dotyčnou slečnou a povedal jej, že buď si ho vezme, abo ide s celou svojou rodinou na Sibír. A ta dááá. Bola svadba.

Raz sa pri búrke pokazila strecha v Peter and Paul Fortress a nikto ju nechcel ísť opraviť, lebo je to nebezpečné. Našiel sa však jeden odvážlivec a za to, že to opravil, dostal od Petra pohár s nápisom, že tento muž môže piť kedykoľvek, do konca života, čokoľvek, na účet Petra Veľkého. Tento nešťastník ale stratil skvelý pohár, dokonca dvakrát.
Tak mu nechali vytetovať značku na krk. A preto ak si teraz Rus frnkne o krk, alebo ukáže na krk, znamená to: Ide sa piť.

Suveníry

baranica

jantárové serepetičky

slúžia tieto vajcia na niečo?

Nech som prišla do akéhokoľvek obchodu, v sprievode fúry Nemcov, a Švajčiarov a čo ja viem, Belgičanov, keď predavači zistili že som zo Slovenska, hneď ma mali radi.
Ako jeden ujco v stánku.
Čapica, 1000 rubľov, odkiaľ si? Slovensko? 900 rubľov!
Nekúpila som ju, aj keď bola fajn, letecká.

Alebo jedna teta v samoške, zopela ruky a začala vyprávať ako nás majú radi.

Samošky

A tu sa dostávame k samoškám.
Až keď človek príde tam, spomenie si, aké to bolo super pred dobou supermarketov. Na každom rohu sú tam potraviny, maličké, ako večierka.
A ich sortiment je famózny.
Zelenina (aj po jednom kuse), ovocie, keksíky, gumení medvedíkovia, čokoľvek, balené na polystyrénovej tácke v celofáne. Viete čo myslím. Možno dodám aj foto, ak nájdem.
A je sranda, že dodnes sú gumení medvedíkovia takto balení ďaleko drahší ako čokoľvek iné.
Kaviár, zamknutý v separátnom boxe v chladničke.
Sušené ryby.
Tvarohové kysnuté koláče (to padne dobre).
A proste je to celé utešené.
Tu vo Fínsku nemajú ani pekáreň, ani zelovoc (ani papiernictvo), nič, proste iba supermarkety.
Nehovoriac o tom, že som tam zaplatila za celý nákup toľko, čo by som tu dala za balíček orechov (tie sú tu nekresťansky drahé).

môj skelý nákup

Večera

Na večeru sme sa vydali do ruského fast foodu v obchodnom centre čo sa vnútri nápadne podobalo na Eurouveu.
Bolo nám povedané, že tu sa tradične fast foodujú palacinky. Tak som si dala, Grécku palacinku.
Pýtate sa prečo grécku, šak som v Rusku. Nuž, ono "Grécka" palacinka je palacinka s bryndzou, slaninou a bylinkami.
A sme doma.
Kvas k tomu a nič iné mi netreba.

Party loď

Jeden z dokúpených výletov bola jazda nočným Petrohradom na lodi so šampanským. Na to šampanské a párty hudbu a párty svetlá si nepotrpím, ale ten Petrohrad. To vám je miesto.
Neuveriteľné. Som tam stála, pozerala a neverila. Hodinu.

A chytila som sa jedného mosta zospodu. Uuuuu žijem na hrane.

A navyše, kapitán bol nesmierne šarmantný mladý muž, až si človek uvedomí, že tí Slovania predsa len nie sú na zahodenie.

a odmyslite si tú hudbu:

Cestou späť na hotel (bo žúrkovať sa mi nechcelo, šak som na poznávacom výlete, jemine) som o pol jedenástej zazrela dvoch starkých, sediacich pri voľajakom pomníku, hrajúcich šach. No nie je to nádherné?

A pesňa čo sem hodím je od Norah Jones, bo na trajekte hrajú dokola tie isté pesničky. Nuž a niektoré z nich sa tak veľmi hodia k tomu, čo sa deje za oknami že ...úplne. Taže toto: Sunrise, a predstavte si, že za oknom vám defiluje prístav Petrohradu.