Všetci nám vraveli, že to bude žúrka nášho života. Najlepšia a najväčšia.
Zaplatili sme 10 éčiek, na jedlo a na pitie, kto nie je úplne na alkohol, mohol začiarknuť, no alcohol a hurá na tradičnú zábavu fínskej mládeže, Sitsit.
Prídeme tam, malá miestnosť s tromi dlhými stolmi s menovkami, každý má pridelené dve plechovky a jeden štamperlík a na tanieriku malilinký kúsok studených zapekaných cestovín.
"No alcohol" znamená, že máte pred sebou fľaštičku fake coly a plechovku limče a nemáte žiaden štamprlík. V domnienke, že bude proste nakúpeného všetkého trocha som bohužiaľ začiarkla túto kolonku, aby bolo všeobecne viac nealka.
Čistá voda nehrozí.
Od stola môžete vstať iba keď máte povolenie a väčšinou vám povedia "Počkaj chvíľu, bude prestávka".
Áno, prestávka. Na záchod (ibaže rad je príliš dlhý a vy nestihnete ísť kým prestávka skončí a tak potom meškáte a chcú vás ukameňovať). A na to, že sa konečne porozprávate s kamarátmi. Najlepšia časť proste. Lebo inak tam sedíte, medzi ľuďmi ku ktorým ste boli pridelení, čo nie je vždy zlé, pravdaže.
Keď sa niečo zakričí, musíte piť, keď sa zakričí niečo iné, musíte spievať oplzlé primitívne pesničky pre základkárov, keď vám povedia, môžete sa konečne pustiť do toho mála jedla čo máte pred sebou, ale po pár sústach a dvoch slovách so susedom sa zase niečo kričí a musíte piť, alebo spievať,
kým vám nepovolia zase jesť. Proste divné.
Keď sme sa tak sťažovali medzi sebou cez prestávku, jeden Nemec (veľmi fajn človek) zo srandy povedal, že im to asi nevadí, oni sú zvyknutí nasledovať. :D
Naozaj si neviem predstaviť, že by sa fínska mládež dobrovoľne takto "zabávala". A to som ešte nespomenula "tresty" a "vystúpenia". Ak niekto príde neskoro, alebo poruší niektoré z pravidiel, dostane trest. Buď niečo s fínčinou, v našom prípade, alebo musí ležať tvárou k zemi, alebo byť otrokom vedúcich...
A ak dav zakričí určité heslo, skupina ľudí musí urobiť vystúpenie (u nás to bolo väčšinou podľa národností). Všetci spievali. Ich prostonárodné piesne.
Boli aj disciplíny ako triafanie hračky do kýbliku a kto netrafil, musel vypiť plechovku piva naraz. Jedna dievčina na to trpko doplatila a grcala ešte tam, skôr ako sme išli na diskošku, na ktorú už ona radšej nešla.
Neviem či len nie som správny typ na takúto formu zábavy, alebo to bolo naozaj divné, ale stráviť viac ako tri hodiny života na stoličke bez jedla s mizerným pitím, s prestávkou na záchod, s ohavnými pesničkami a bez možnosti odísť kedy sa mi zachce nie je moja predstava najlepšej párty môjho života.
Čo bolo tiež kruté, obrázok na FB k tejto udalosti boli tancujúci, kričiaci, zabávajúci sa ľudia. A my tam sedíme jak 5 peňazí, o hlade a sladkom pití a počúvame rozkazy. Koľké to sklamanie.
Nuž tak a to je moje svedectvo z najlepšej párty môjho života. Skúsenosť bizardná, možno aj zaujímavá, ale nikdy viac!
Ešte že dnes sme si urobili spoločný obedík, bolognese china noodles u talianov s jednou estónkou. Velice príjemné posedenie veru. A kým niektorí išli na futbalový zápas, ja som prespala zvyšok dňa. Nádherná nedeľa je za nami.
Užívajte
Na dnes tradične odvecná, ale pre mňa skvelá tak trochu znovunájdená pesňa. Neskutočne veľa energie pre mňa, tak snáď ... Jamie T
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára