Deň 27... lúčenie sa s letom

Vitajte.
Vitajte v ďalšom ročnom období.
Neviem či v zime, alebo v jeseni, ale každopádne, Fíni sa pred dvoma dňami rozlúčili s letom.
A urobili to... nuž... trápne, ale roztomilo.

Pred týždňom sme dostali do schránky hromadu letákov o ohňostrojoch, a nechápali sme prečo. Nuž pre toto.
Ale nie všetkým sa chcelo čakať, kým sa zotmie (najmä nie rodičom malých detí), tak delobuchy práskali už od šiestej. Za vidna najväčšieho.
My sme si posadali na pláž, pootvárali pivá a mierne sme sa zoznámili s novými študentami.
Nikto to však nepreháňal, lebo o chvíľu odchádzame a aj tak sú to určite všetko Nemci študujúci nejaký biznis.

Keď som sa zdvihla, bo mi stŕpla noha, zdvihol sa aj náš fínsky sused, že reku, síce je na bicykli, odprevadí ma. Milé od neho.
Rada, že nebudem musieť ísť sama a presvedčená o tom, že aj tak by som o chvíľu odišla som súhlasila.
Keďže všetko bolo už zatvorené a jeho chladnička prázdna, dojedol veci, čo mi tu nechala spolubývajúca, ktorá už odišla.
Ale dozvedela som sa ako to chodí vo fínskej telke a biznise všeobecne a tak... on je taký vtipný, podľa mňa by bol schopný debatovať s kýmkoľvek o čomkoľvek.
A niekedy tak striehne, na chodbe, na balkóne, na dvore, či niekoho nestretne a ak niekoho odchytí, začne sa s ním vyprávať a nedá sa ho zbaviť. Nudí sa. Ale je fajn.

Dnes som konečne vrátila plechovky a fľaše a dostala som panti, 2,50! Taže o to menej som platila za nákup na dnešnú večeru, ktorú som na oplátku za predchádzajúce večere robila zlatým nemeckým vegetariánom.
Bohužiaľ, zlyhala som, sklamala som mojich učiteľov a moje rizoto chrumkalo.
Varilo sa fakt dlho a furt chrumkalo a bola som mega hladná, tak sme to jedli tak.
Nemeckí vegetariáni sú ale natoľko milí, že mi to pochválili a aj čajíkom a keksíkmi ma ponúkli.

Moja fínska univerzita mi zatiaľ nechce dať potvrdenie o tom že tam budem študovať, a tak nedostanem kartičku na zľavu na bus a vlak.
Ostatní s tým nemali problém.
Keď mi to odpísali naši, celkom som sa naštvala.
Ale rozhodla som sa, že to asi risknem, kúpim si študentský lístok a ukážem oficiálne potvrdenie zo školy, bez nejakej trápnej kartičky.
Dúfam, že najhoršie čo sa mi môže stať je, že budem musieť doplatiť zvyšok.

Dnes tu strašne pršalo, asi kvôli tomu, že leto skončilo, ale mne to nevadí.
Stihla som čo som potrebovala (keď chodím na nákup a tak, a idem sama trasami ktorými som chodila s ostatnými, pripomína mi ich to a začnú mi chýbať... je sranda ako si človek vie spojiť miesta s ľuďmi a udalosťami) a potom som pozerala The Newsroom.
Kto chce vidieť dokonalý, vtipný, romantický, múdry, napínavý, proste najšupa seriál na svete, pozrite si to.
Aaron Sorkin v najlepšej forme.

Nuž a tak. Dúfam že sa máte dobre, že sa raz za čas niečomu spontánne potešíte, alebo si na niečo príjemné spomeniete a vtedy, napriek tomu, že ste sami na ulici, sa musíte usmiať a tak...

A pesňa na dnes, nechcite vedieť text, je to hovadina, ale inak sa to podľa mňa dobre počúva: Häissä (voľačo o vymetaní svadieb myslím)


juuu, a neviem či sa tento layout číta lepšie, snáď áno, ak nie, dajte vedieť, Ďakujem. :)