 |
| výhliadková veža |
S Eliise sme boli ráno (o desiatej hodine rannej) pozdraviť slnko na orosený osviežujúci trávnik a o dve hodinky nás čakajú langoše.
Tomu sa hovorí radosť žiť.
(O jediteľnosti langošov vás budem informovať)
Ale čo všetko sme zažili doteraz! Okej, nebolo toho tak veľa...
Turistická vychádzka do oblasti chránenej UNESCO-m, jediná prírodná UNESCO pamiatka vo Fínsku.
Natural Heritage Site Kvarken Archipelago.
Čučoriedok na zbláznenie, ríbezle, maliny, brusnice, rakytník a neviem čo ešte.
Nuž a prečo sú na to tak hrdí?
Ako nám je tu neustále opakované, voľakedy tu bola 3km vrstva ľadu, ktorá stlačila zem o kilometer a teraz, jak sa to roztopilo sa tá zem zdvíha.
V tejto oblasti je more veľmi plytké (ako som už asi písala, max 10 metrov, v celej oblasti, až po Švédsko) a preto sú tu krásne pozorovateľné dôsledky existencie ľadovcov a ich pohybu, na zemský povrch. Vytvárajú sa morény a iné útvary, kolmé na tieto, prosto, vidno tu také paralelné pásiky zeme, ostrovčeky a tak.
Ako som už určite hovorila, zem sa zdvíha o jeden cm ročne, čo im tam pridáva 100 hektárov. Nie všade je to tak veľa, ale keďže je to plytké, tu to dá toľko.
Taktiež je to fajn miesto pre rybky na kladenie vajíčok, majú tam pokoj v zátokách, aj keď je to výzva, lebo slanosť vody je tu minimálna a v niektorých miestach dokonca žiadna, inde zase ako v mori, takže zvieratká sa musia nejak prispôsobovať.
Je tam mnoho chatiek, ktoré boli voľakedy akože "v prístave", ale dnes sú to len chatky pomerne ďaleko od mora. Taktiež vidíte smiešne vysoké móla, lúky, ktoré bývali prístavy a jazerá, ktoré bývali more.
Zem stúpla už o 800m, takže sa očakáva ešte ďalších 200.
Bolo to veľmi pekné, 3,5 km nám s príhovorom trvalo viac ako dve hodiny, ale naozaj to stálo za to a nechcelo sa nám veru odísť.
 |
Ďalší deň bol na programe fínsky film podľa výberu, buď Vuossari
(podľa kamaráta "porn drama", ale ja neviem posúdiť, nevidela som, ale
asi to bolo lepšie ako to moje) a Pussikaljaelokuva (Sixpack movie), čo
som si vybrala ja.
Po prvej scéne som vedela, že to bude zlé. Teda, nechcem povedať o filme, že je zlý, nemám to rada, poviem, že bol veľmi veľmi nezávislý, až amatérsky. Od snímania, cez hercov, po scenár, všetko proste.
Až to bolelo niekedy.
Ja som si tak chvíľami predstavovala voľajakých mladých entuziastických filmárov, ktorí sa snažia toho povedať strašne, ale neskutočne veľa a nakoniec nepovedali nič, čo je veľmi smutné v konečnom dôsledku.
Vtedy človek vidí, že možno na niečo tá škola je.
Ako vravím, nielen, že tie repliky boli absolútne neuveriteľné (to nešušťalo papierom, ale hlinenou tabuľkou) a nemalo to dej, jednotnú myšlienku, začiatok a koniec, ale aj to prevedenie bolo veľmi nedôsledné a rozptyľujúce a iritujúce.
Ale, malo to dobré myšlienky, ktoré sa tam stratili. A to je to, čo týmto chcem povedať. Je veľká škoda, a je to smutné, keď vidím dielo, do ktorého bolo vložené toľko energie a vôle, ale nič z toho. Nikomu sa to asi nepáčilo a všetci boli zmätení a mysleli si, že autori to takto chceli.
Verte mi, že nechceli.
Po prvej scéne som vedela, že to bude zlé. Teda, nechcem povedať o filme, že je zlý, nemám to rada, poviem, že bol veľmi veľmi nezávislý, až amatérsky. Od snímania, cez hercov, po scenár, všetko proste.
Až to bolelo niekedy.
Ja som si tak chvíľami predstavovala voľajakých mladých entuziastických filmárov, ktorí sa snažia toho povedať strašne, ale neskutočne veľa a nakoniec nepovedali nič, čo je veľmi smutné v konečnom dôsledku.
Vtedy človek vidí, že možno na niečo tá škola je.
Ako vravím, nielen, že tie repliky boli absolútne neuveriteľné (to nešušťalo papierom, ale hlinenou tabuľkou) a nemalo to dej, jednotnú myšlienku, začiatok a koniec, ale aj to prevedenie bolo veľmi nedôsledné a rozptyľujúce a iritujúce.
Ale, malo to dobré myšlienky, ktoré sa tam stratili. A to je to, čo týmto chcem povedať. Je veľká škoda, a je to smutné, keď vidím dielo, do ktorého bolo vložené toľko energie a vôle, ale nič z toho. Nikomu sa to asi nepáčilo a všetci boli zmätení a mysleli si, že autori to takto chceli.
Verte mi, že nechceli.
(a možno hej a ja som to len nepochopila, to by bol ten lepší prípad a budem v to dúfať)Nuž a včera večer sme išli loďkou na ostrovček, kde je krčma a dostali sme tradičnú lososovú polievku. Biela, so zemiačikmi, kúskami lososa a (bohužiaľ) kôprom. Ale aj napriek tomu kôpru bola fajná.
Potom sme sa hrali petang a niečo ako fínske kolky a konečne som sa trošička rozprávala s našimi Slovákmi, dvoma chalaňmi, a snáď sa k tomuto nedostanú, ale môžem povedať, že som veľmi rada, že patrím k nim ako k Slovákom a nie k inému z národov, ktorých je tu ... ja neviem, dvadsaťjeden myslím.
Fakt, zdá sa mi, že sú strašne fajn a ak to môžem takto hlúpo povedať, reprezentujú našu divnú krajinu veľmi pekne. Zlatí chalani sú to.
A takto so spriaznenou hubárskou dušou sme sa vybrali na potulky lesom a našli mega veľa húb, ktoré tu nikto nezbiera, tak sú červivé a jeden Čech nám povedal, že to sa ani neoplatí brať a pokazil nám našu radosť zo zbierania. Nuž aspoň tu ich máte pokope.
Keby tam neboli komáre a nedoštípali ma tak, že som mala krk
akoby mi naň vyliali vriacu vodu a lakeť mám dvakrát taký veľký ako
obyčajne aj teraz, bolo by to nádherné miesto a nádherná večera. Keď sme sa vrátili, bola akože žúrka v práčovni, ale človek nie vždy má na takéto veci náladu, najmä keď tam hrá hudba jemu vzdialená (zväčša španielska), a prosto nemá náladu, takže o tom tu písať viac nebudem.
Jedine asi jednu vec, a to to, že sa mi strašne páčilo, ako nám neďaleká križovatka a jej semafór robili diskotékové osvetlenie a atmošku. Zelená, červená, prechádzajúce auto, stojace auto, veru, ako ozajská diskoška :)
A keďže ja mám rada diskoškovú hudbu, tu dám teraz nejakú fajnú, žiadnu španielsku hula hopa divočinu, aby som si to nejak rehabilitovala Calvin Harris
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára