Pesňa

Minule som ju zabudla, lebo som písala post v spoločnej miestnosti.
Nikto sa síce nesťažoval, ale aj tak
Tu je, klenot, neviem prečo video vyšlo až teraz: The Temper Trap - Love Lost

Jyväskylä!!!

Čaute

Vitám späť.
Cez víkend som išla pozrieť kamaráta do Jyväskyly. Ja to skloňujem, neviem či dobre, ale páči sa mi to takto.
Nuž a so skvelým sprievodcom sa aj z pomerne nezaujímavého mesta môže vykľuť fajn miesto na strávenie víkendu a veru, som si to tam užila a bolo o mňa dokonale postarané.

Mesto je to zvláštne, lebo vraj nedávno chceli dostať akoby iný štatút a museli sa zväčšiť, tak pospájali okolité domky a dedinky a mestečká a povedali, že je to celé Jyväskylä.

Pospájali to rôznymi supermarketmi a osamotenými obchodmi, čo je divné, ale na druhej strane, má toto mesto fúru jazier, a to je veru malebné.

Celú dobu takmer pršalo, resp. mrholilo, žabiatko sa narodilo. Okej, o tom nič neviem, ale mne to nejak vôbec nevadilo, že prší, veď aj to vie byť pekné.

A, čo je úplne mega, v sekáči som si našla nohavice, Dvojo, ani nie za 4 éčka. No nie je to skvelé? Sa už nemusím strachovať.

Nuž a tu sú fotky:

juuuu a tu je príbeh otvárania môjho skvelého balíka

Toto, je najlepšia bageta na svete! Syr, med, džem (abo iba jedno z toho), jahody a šalát. Dokonalé.

prvá historická budova čo som videla v Jyväskyle

futuro kvetinová skulptúra

podivná kocka, pekná

umelý človek sediaci, visiaci z mosta

jediný kostol v meste, len tak medzi panelákmi

jeseň na ceste

skulptúry pekné, pred univerzitou

toto som nepochopila, ale je to pekné

výhliadková veža

divná socha

jesenná pláž, no nie je to nádhera?

zošíkované kačičky

v strednom okne naľavo jammovali rockeri

cesta na železničnú stanicu

kompas na zemi

ďalšia historická budova, jedna z mála

železničná stanica

A dnes som mala prvú voľačo do školy.
Prezentácia to bola, na fínčinu, po anglicky, o Fínsku.
Išla som ako posledná, nikto nečakal že to bude tak dlho trvať, bol to prvý deň prezentácií a keď som sa ozvala, že reku ešte ja, všetci len zagúľali očami.
Ale...
Všetkým sa to páčilo. Objektívne môžem povedať, že som mala najlepšiu prezentáciu.
Totiž, ostatné boli o fínskej hudbe, špecifikách, lesných plodoch, histórii a podobných všeobecných všeobecnostiach.
A potom dojdem ja a poviem im, že niekde vo Fínsku sa zem zdvíha 8 mm za rok a Fínsko má tak 100 nových hektárov (150 futbalových štadiónov).

No neprišiel za mnou jeden milý Kanaďan, že jakú som mala skvelú prezentáciu a že ostatní mali lame prezentácie? No prišiel. A že reku či mám niečo s geológiou, bo je to také zaujímavé a že či som Fínka, bo že mám dobrý prízvuk na fínske slová.
Ach, samochvála smrdí, ešte že je to cez internet toto.
Proste sa mi išlo domov úplne dobre.

A najmä, som rada, že to ľudí zaujalo, lebo podľa mňa je to mega šupa fenomén.

25. narodky ERASMU a iné, lepšie veci

Hei hei

Mala som prvú, meganudnú hodinu fínčiny, konečne sa vozím, mám už bicygeľ, ale o tom tu nechcem...

Totiž, od Vaasy som sa tešila na 25. narodeniny Erasmu, žúrovica tu v Turku, de sa mnohí zídeme a bude fajn.
Zdalo sa mi, že to bude večnosť, 19. september, ale zrazu som stála v krásnych priestoroch LOGOMO pri železnici.
Odiaľ tiež to meno podľa mňa. A videla som zopár našich.
Oficiálna časť bola o príhovoroch (vedúci študentskej organizácie, teta čo sa stará o postihnutých erasmákov a prekvapivo Pekka Haavisto, ak si pamätáte, je to ten super politik čo skončil druhý v prezidentských voľbách).

ok, tu to nie je úplné terno, ale naživo je to krásne

Moderoval to voľajaký trápny Australan, že stand up komik, nuž, jediné dobré na ňom bol jeho prízvuk.
Zatancovali a zaakrobatili študenti cirkusu a potom došla kapela, Don Johnson Big Band.

Príhovory - hodina, Don Johnson - hodina.

Boli skvelí!!! Evidentne sú pomerne populárni a organizátori boli hrdí na to, že ich tam dostali, ale raz keď nepoznáte tie pesničky, a ste erasmáci a viete, že potom je párty v klube, nie ste dobré publikum.
Tak mi ich bolo trochu dosť ľúto, lebo si to nezaslúžili. Naozaj boli super. (viď pesňa dňa). Majú akýsi podivný žáner, ako skat latino reggae, neviem, a naživo jeden nevie v akom jazyku spievajú...ale sú fajn.

V klube to bolo o ničom.
Tri poschodia rôznej hudby! Ha!
Celé zle.
Jedna parta dokonca začala na prvom poschodí hrať karty nadránom.
Druhé bola priemerná hudba tanečná, taká tá elektronická, ale temer nikto netancoval a na treťom bola, ako kamarát vraví, human soup.
Grcno. A ani tá hudba za veľa nestála, také tie blbé tanečné hitovice.
Grcno.
Videla som teda zopár kamarátov, asi polovicu z tých na ktorých mi záleží a ktorí mi chýbajú, ale inak to nebolo nic moc.

Zato deň predtým...
Fínska spolubývajúca mi spomenula že majú uvítaciu žúrku pre prvákov filmárov a animákov a narodeniny spolužiaka, že reku nech dojdem.
Bingo.

Večer, keď som mala vyraziť začalo pršať, ostatní išli pozerať HIMYM a mne sa veru nechcelo prezliekať tepláky. Ale strašne veľmi sa mi nechcelo.

Ale môj dobrodružný duch sa ozval a už som fujazdila dažďom a nečasom do mesta.
A bolo to skvelé! Kúpite si drink, dostanete bingo papierik a potom sa regulérne hrá bingo, tetuška má aj tú točiacu sa nádobku a neveríte, ale aj ceny sú.
Umelohmotná šabľa, akčné figúrky, High School Musical spievajúce perá a iné skvosty, ale aj čipsy napríklad.
Šťastie som nemala, ale napriek tomu, že som tam poznala len dvoch ľudí, bo som stretla aj jedného spolužiaka, som sa tam cítila nesmierne príjemne.
Oslávenec ponúkal jablkovú bublaninu a dala som si kakauko (aj keď sa na mňa barman veru divne pozeral) a proste, pohodička najväčšia, samí zaujímaví ľudia.

Na druhý deň mal jeden spolubývajúci, tanečník, vystúpenie.
Ráno sme vyrobili tabuľky s písmenami, s jeho menom a na obed hor sa, 6 báb, proper fanklub.

Nebolo to zlé, jeho vystúpenie bolo fajn, akurát to bolo jediné vystúpenie vôbec.
Mysleli sme si, že to bude časť väčšieho programu.
Nebola.
Trvalo to asi 4 minúty. S našou cestou tam a naspäť 74 minút. :)
Ale stálo to za to. Družní sme proste.

Tam sme tiež stretli jedného pána, skladateľ, z New Yorku, ženu má Fínku, obaja pracujú na škole, a on vám bol taký aktívny. Veľa robí s tanečnými videami, spolupráca choreograf/filmár. Keď som prejavila záujem sa o tom dozvedieť viac, šak čoby nie, vyzeral nadšený a možno sa mi pošťastí robiť na nejakom projekte.

Odtiaľ sme išli do Tmavej Kaviarne. Preložte si to ako chcete, proste kaviareň, kde je tma a vy máte rovnaké podmienky ako slepí ľudia. Plus, káva a keksíky zadarmo.
Bolo to organizované v škole, vrámci nejakej osvetovej akcie, takže som si potom nechala vysvetliť Braillove písmo a šahali sme do tajuplných debničiek a čuchali sme ich a zisťovali čo je v nich.
Ale vráťme sa k tej kaviarni. Šupa! Každý vie, že to nie je med lízať, ale akonáhle si máte naliať mlieko do kávy, začne vám lepiť. A čo mňa po čase začalo desiť bol moment, keď po dlhom čase čo máte zatvorené oči ich otvoríte, a nič sa nezmení. To je hrozné.
Ale každopádne, skvelá skvelá skúsenosť.


Nuž a tu prichádzam k mojej dnešnej pointe. Tadaaaa.
Človek mieni, ...

Proste, niekedy to, na čo sa tešíme najviac nedopadne úplne dokonale, ale niekedy nás deň, čo sa ráno zdal priemerný a bežný, dokáže prekvapiť, a zvrtnúť sa aj keď iba nenápadne málinko a voilá, s akým dobrým pocitom sa ide spať.

Takže tak, nech sa aj vám bežné dni končia ako výnimočné.



Avízovaná pesňa Don Johnson Big Band (naživo im nie je rozumieť vôbec nič, ale energiu majú neskutočnú, v teplákoch tam pobehoval ten frontman jak zmyslov zbavený... zlatý)

Turku deň

Hyvää päivää, 

hore vidíte animácie na ktorých som robila, ak chcete vedieť konkrétne čo, rada sa pochválim: žabu, stonku a vietor a líšku. Ok, tá líška nemá zdarný príchod, ale potom som sa do toho dostala, tlačil nás čas, čo vám poviem.


Minule som zabudla spomenúť tri super veci z Lepaa.
Prvá, zase som oberala maliny, ach staré dobré časy.
Druhá, jedla som rakytník.
A tretia, keď sme vyšli zo sauny, z každého sa straaaašne smiešne parilo. Mega smiešne.

Včera som sa zúčastnila tej vychádzky, bolo to ok, fotky nižšie.

Naplnili sme asi tri autobusy a boli sme tam zastúpení zo všetkých univerzít.
Neskôr prišiel jeden týpek a bol nesmierne pekný. A tak mi napadlo, že by bolo super, keby človek mohol niekomu len tak povedať, počuj, ty si nádherný. Ale obávam sa, že to sa nemôže.

Zároveň bol deň Turku a tak som si kúpila na trhu tie karamelky z minula a odfotila som najšarmantnejší stánok.
Inak to som ešte chcela, často tu je vidno nie len vojakov, ale aj námorníkov. A vyzerajú ako nakreslení. Roztomilé to je.

O deviatej mal byť ohňostroj, tak som počkala túlajúc sa mestom. Bola mi celkom zima, ale keď začal ohňostroj, zahrialo ma pri duši. Celé mesto sa pozbiehalo k rieke a všetci čakali. Starí, mladí, deti.
Ohňostroj samotný bol skvelý, 10 minút, rany jak z dela. Začal pozvoľna, ale potom sa rozbehol.

Čo bolo ale najkrajšie, boli všetci tí ľudia. Žasli a tešili sa z každého nového delobuchu. Dospelí nahlas jasali. Pri prekvapivo veľkých zaznelo oooooh a pri najviac mega veľkých a krásnych spontánne všetci tlieskali.
Keď si mysleli že to skončilo, tiež tlieskali. A mysleli si to asi trikrát, kým to skutočne skončilo.
Proste družná atmoška jak delo.
Tu je posledných 5 minút, na 100pro nuda pozerať, ale keď už to raz mám, tak to sem hodím. 

Okej, majte sa zatiaľ, ak máte chuť dajte vedieť aj vy jak sa vám vodí, poteším sa.
Držte sa :)





Viete ako mám rada keď sa hudobníci rozosmievajú keď vystupujú, nuž a narazila som na pesničku, pri ktorej sa to nejak deje viacerým, predpokladám, že kvôli textu. A veľmi oceňujem, že ho neprispôsobili tomu, že sú chlapi, akoby sa ten text proste nedal brať vážne Takže napriek tomu, že som ich už možno spomínala (bo to je moje pravidlo, že každý iba raz), nebolo to v pesni dňa, taže, tu sú ich verzie Call me maybe Enter Shikari a Ben Howard (jedna krajšia ako druhá).

Lepaa!!!

Hei hei

Zase raz sa niečo deje, juch pre nás všetkých

Najprv, sa ale chcem povenovať takej nezaujímavej téme, ako je patriotizmus, potom prejdem k sranda veciam.

Nepovažujem sa za patriota a nikdy som nebola nejak hrdá na to, že som Slovenka. Maďarsko-východňarský bratislavčan má ďaleko od rýdzeho detvianskeho junáka, ale aj tak, je to škoda. Odkedy som tu, pomaly si začínam všímať rozdiel medzi Slovenskom a Slovakiou.
Slovakia je síce skorumpovaná a postkomunistická atakďalej atakďalej, ale má krásnu prírodu, hory, jaskyne, hrady, zámky, historické centrá miest a má čo ponúknuť.
Nie je až taká stratená ako Slovensko, až taká deprimovaná a beznádejná.
Prosto, ako je to asi vždy, to do akej kultúry patríte si uvedomíte až keď spoznáte inú.


Nuž a teraz k mojím krásnym dňom plným švandy a super ľudí.
13.9. bola Welcome party na ktorej som nebola, ale bola predpárty, u nás na poschodí, ako inak. A tam som bola a bolo to fajn. Spoznala som jedného smiešneho zlatého človeka. Ten keď začal o ... sa podržte... Larsovi von Trierovi, sa nevedel zastaviť. Smiešny chlapec, smiešny.

Nuž a nešla som tam preto, lebo ďalší deň ma čakal posledný deň animácie a rovno zo školy hor sa do Lepaa za Mateom a Eliise.

ateliér v ktorom sme boli celý týždeň

Posledný výučbový deň s mojimi spolužiakmi (lebo ešte budeme robiť jeden projekt) bol iba o tom, aby sme všetko exportovali a poupratovali priestory.

Pri exportovacej časti som sa celkom zabávala. Konečne niečo, v čom som doma.
Ale sranda bola v tom, že sme sa zišli v počítačovej miestnosti, každý sedel za jedným a vpredu bol projektor. Elli (naša učiteľka) pomaly podrobne vysvetľovala kam kliknúť a prečo a my sme to robili a kto niečo pokazil, spýtal sa, ona došla, vysvetlila.
Import sekvencie do After effectov a export von nám trval hodinu a pol. U nás na škole by to vyzeralo buď tak, že by sme si pri jednom počítači raz pozreli ako sa to robí (ako to bolo s Avidom), alebo by nám povedali, pozrite si tutoriál, naštudujte na nete.
A viete že to tak mám radšej? Oslobodzuje to a dáva to priestor na prirodzené spoznávanie pracovného prostredia a naučí vás to pomáhať si jak sa dá a najmä, sa samovzdelávať. Lebo nie je nič jednoduchšie ako nájsť tutoriál a postupovať podľa neho, tak prečo to nevyužiť.
Každopádne, keď ku koncu prišla Elli za mnou, či sa mi to podarilo exportovať, či som nemala nejaké problémy, bolo mi až smiešno.

moji spolužiaci (úplne na pravo Elli)

Keďže som mala narodky, povedala som si, že im donesiem nejaké tie peparkakorky a cukríky, ako sme to robili na základke.
Pravdaže sa potešili a dokonca mi zaspievali fínske "veľa šťastia zdravia". Neskôr sa mi ospravedlňovali, že pre mňa nič nemajú, že nevedeli. Niektorí vyzerali nadšenejšie z mojich narodenín ako ja sama.
Jedna milá dievčina (s ktorou som doteraz ani raz nehovorila) sa ma dokonca spýtala, či by mi vadilo keby mi niečo nakreslila ako darček. No nie je to zlaté?
Potom, keďže už nám skončil kurz, ma popozývali na rôzne animátorské žúrky na privítanie prvákov o ktorých sa práve dozvedeli, na kolaudáciu nových priestorov na streche, filmové večery a tak. Neviem či budem mať čas tam ísť, ale rada by som, sú to skvelí ľudia.
V tejto fáze dňa som bola nesmierne spokojná a pomerne šťastná, že mám sviatok.

Hneď zo školy som išla na vlak do Lepaa.
Zdá sa, že je to iba školský campus v strede polí a lesov.
Majú 20 erasmákov (polovica landscape designeri a druhá tiež niečo prírodné) a žiadnych Nemcov, čo je megačudné.
Je to tam ako v rozprávke, alebo v počítačovej hre, ako povedala Eliise.
Všade vidíte stromy a kríky, z ktorých si môžete obrať plody a jesť. Potrebujete cibuľu, idete si ju vykopať na pole (aj keď neviem či aj toto je úplne košér).
Majú vlastnú vináreň, robia vlastný cider (mušt asi v slovenčine), pravdaže majú vlastnú saunu, to je štandard a jediná nevýhoda je, že na nákup chodia do mesta hromadne raz za týždeň a autobusy tam inak chodia veľmi zriedka. Napríklad v nedeľu žiadne, v sobotu dva.
Ale ešte aj tá jeseň je tam krajšia ako kdekoľvek inde čo som videla z okna vlaku.
Šak fotky vám asi dajú viac :)

Stretla som tam jednu maďarskú študentku a poviem vám, patália strašná toto.
Rozumela som jej bez problémov, ale keď som mala hovoriť po maďarsky, vychádzali zo mňa anglické slová. Tragické to bolo. Je strašne ťažké prepnúť mód, aj do franiny. Si pripadám úplne neschopne.

Hneď ako som prišla, vybrali sme sa do sauny vo veľmi odľahlom rohu. Išli sme dlho poľom, v noci, blatom až kým sme neprišli na miesto, kde hneď vedľa tejto drevenej búdky bolo jazero a vyhrievaný bazénik (volali to hot tub, nechcem napísať vírivka, bo sa nič nevírilo, ale chápete).

Zistila som, že saunu okolo 90 stupňov ja ako začiatočník nezvládam a neznášam, tak som využila argument že som kardiak a už som sa tam nevrátila.
Rovnako jazero bolo na mňa príliš, keďže vonku pršalo, kosa jak v tanku, nikam nejdem.
Okrem... teplého bazénika. Och áno, to bolo super. Ako inverzná loď. Okolo bola súš, vnútri voda a dymilo sa z nás ako z parníka. Najlepšie bolo, keď začalo pršať. Odtiaľ sa mi veru nechcelo odísť.

Nasledujúce doobedie sme sa poprechádzali po campuse, urobili si obed a išli na bus.
Na raňajky sme boli vo vinárni, kde sme si s Matteom kúpili škoricové pečivko. Z predošlého dňa, lebo bolo o polovicu lacnejšie ako čerstvé a s Eliise sme si kúpili aj ten ich domáci cider. Keď som sa spýtala, či ho môžem otvoriť, vysmiali ma, že je jedenásť hodín ráno, že by som bola ako nejaký ožran.
Ale nevedela som si predstaviť lepšiu chvíľu kedy by som to vypila, som sa videla sama na izbe s fľaškou cideru, tak som mala na raňajky koláčik a cider, na lavičke v Lepaa s priateľmi a bolo mi dobre.
Na narodky nezabudli (aj keď boli presvedčení, že to je 16.) a dali mi salmiakki (slané lékorky) a ich fotku v rámčeku. Zlatúchovia.

Keď som sa vrátila do Retrodormu (kde bývam) bolo mi trocha ľúto, že som zdrhla na moje narodky, lebo ľudia sa na ne akoby tešili. Bola som prvá z poschodia čo tu mala oslavovať. Pomaly nikomu som nestihla povedať že odchádzam, iba dvom ľuďom a nič som im nepriniesla. Proste som odignorovala oslavovanie. A nechcela som si predstavovať opijášku žúrku na ktorej by som asi musela byť keby som tu ostala.

Ale keďže jedna dievčina má tiež narodky, 16., urobila tortu. Veľmi dobrú čokoládovú piškótu a nejak sa to spojilo.
Obe sme dostali pohľadnice s podpismi, čokoládu a ruže.
Potom ju dali na stoličku a štyria chalani ju 22 krát zdvihli.
Keď som si predstavila, že má asi 20 kíl a meter a pol, pomaly si trepla hlavu o strop a oni sú pomerne zadýchaní a vyzerá to blivno, odmietla som a bola som nesmierne rada, keď to po chvíli prijali.

Počas tohoto milého posedenia a torty na mňa tradične padla narodeninová depresia, ktorej sa mi dovtedy darilo úžasne úspešne vyhýbať.
Nuž a tak som bola deprimovaná (a veru vtedy mi chýbali priatelia a rodina, po dlhom čase tak naozaj veľmi), potom sa začal pozerať HIMYM a to som ostala do konca, do druhej.

Keď už sme pri narodeninách, asi som si ich niekedy počas roka nejak náhodou skryla na FB, lebo za celý deň mi napísala iba sestra. :D Neskôr sa ozvali iní, ktorým veľmi veľmi ďakujem.
Čo je dôležité, nikomu nič nezazlievam, lebo

1) ja si nepamätám nikoho narodeniny, ani moje meniny napríklad
2) ja veľmi zriedka blahoželám na FB druhým, veľmi

takže je to iba také zvlašotné, že keby to tam bolo, mám na wall milión prianí, ktoré by bars aj boli úprimné, o tom nepochybujem, a aj by ma potešili. Ale nemám.

A to ma privádza k myšlienke, že by som rada niekomu niekedy popriala pekný rok (alebo mesiac, deň...), a povedala že si želám aby bol šťastný a našiel lásku a tak ďalej, aj v bežný deň, keď nemá sviatok. Bolo by to fajn.

Večer sme sa išli pozrieť na street festival k rieke do centra.
Poobede keď som išla z Lepaa, som sa tam pristavila, lebo hrala veľmi fajn kapela (viď pesňu dňa), tak som išla aj večer s ostatnými.
Na nábreží boli grafity steny, parkouristi (nie veľmi zaujímaví, bo to bol workshop, učili úbohých smrteľníkov), stánok s britskými karamelkami čo vyzeral neuveriteľne, ale nemala som so sebou prašuldy, nuž a počkali sme na jeden koncert, posledný a pošli sme späť.
Spieval tam taký hip-hoper čo hovoril po fínsky, sound checkoval po francúzsky a spieval po anglicky. Inak také ani dobré ani zlé, počúvateľné.

Dnes sa ide na túru (podľa mňa skôr vychádzku, sa uvidí), čo organizuje študentský klub alebo čo to je a za ktorú dostanem pečiatku, ktorých potrebujem 5 a dostanem 3 kredity. Taže hor sa do prírody :)

Je mi ľúto, že tento blog vediem teraz takto vo veľkých ale menej častých príspevkoch, dúfam že to nevadí, inak sa nedá, ďakujem za pochopenie, mám vás rada, užívajte :)

neslušný nápis v kuchyni v Lepaa

kuchyňa v Lepaa

obývačka v Lepaa

nádherný skleník

golfové ihrisko v Lepaa

prvýkrát v živote som stála na greene

ich domáce syry

vináreň

moje skvelé raňajky

tu bývajú, také sympatické bungalovioidné domky

toto boli mega najlepšie bobule, musíme ich zohnať... ako tmavé egreše

bez hanby som si tam kvokla a obžrala celý ker (aj tak ich tam už veľa nebolo)

sme pozerali teleshopping

sme zistili že polovica je červivá a išla do koša

označené záhony všade naokolo

obed, evidentne

toto je taký koláčik, ryžovú kašu má v strede, čiže ani sladký ani slaný, jeden z najlacnejších čo nájdete, 25 centov v lidli

hrad v Hämenlinne, Fínsko má mega málo hradov, taže celkom raritný

VŠADE! všade ich nájdete, na mraky

tu sme čakali na vlak v Hämenlinne

v Hämenlinne, netuším z čoho to je, nebola tam žiadna tabuľka

ma pobavili ceny vína vo vlaku

street art

britské karamelky

darček od 4. poschodia

 a pesňa na dnes je od tej kapely čo som videla, jak som spomínala, ale nenašla som normálne video (existuje pár od hlavného speváka, ale so skupinou naživo je to lepšie) tak aspoň takto, podľa mňa to celkom vystihuje atmošku :) Puppa J Folk Trio