utorok 11. septembra 2012

Škola a fínsky život bežný

Čaute, čaute

škola začala, z domu som vyrazila o ôsmej a vrátila som sa o siedmej, taže celkom zhurta začala.
Ale...

Bol to akoby workshop pre prvákov animátorov a bola to miestami prča a miestami nuda. Ani jedno nie je na školu zlé. Budem tam chodiť celý týždeň a celkom sa teším už. Ľudia sa pomaly začínajú so mnou rozprávať a sú velice zlatí.

Bola som až prekvapená aké úlohy sme dostali a ako to títo svedomito vybraní študenti zvládali, resp. nezvládali.
V triede je cca 20 študentov a na školu sa hlásilo toľko, že po prvom výbere ich bolo 100. Neviem koľko na začiatku.
Naša univerzita má totiž ako jedna z veľmi mála animáciu ako samostatný odbor a vraj je aj na vysokej úrovni.
Nuž a po týždni čo sa títo študenti už niečo učili a niečo skúšali, sme robili najprv animáciu jedného pohybu, napríklad zdvihnutie ruky, postavičky ktorú sme si poskladali z rôznych serepetičiek, ako gombíkov, zápaliek, a tak...
Nuž a potom sme si povystrihovali farebné trojuholníčky rôznych veľkostí z papiera a animovali sme ich pohyby a interakcie.
Na to, aké to bolo jednoduché to nie každý urobil zvlášť dobre.
Možno preto, že napriek takejto kreatívnej hravej atmosfére sú niektorí podľa mňa celkom premotivovaní.
Ako by o niečo išlo.

Tí čo nemali miesto pri stolíkoch pozerali študentské animáky. Ďalšie dni animujeme papierikovou technikou a plastelínou a ... proste sa hráme a skúšame a blbneme.

Dievčina čo to tam vedie vyzerá ako jedna zo študentov, chudučká, maličká, roztržitá, a vždy milá. Na všetkom nájde niečo fajn a ako jediná sa pri mne fakt snaží hovoriť po anglicky.
Som jediný nefín v triede, takže ak nehovorí ona, nikomu nerozumiem.
Na obed som išla s jednou milou babou, ktorá keď uvidela menu (mimochodom vynikajúce), povedala, že ona sa ide najesť domov a že či mi to veľmi vadí. Muhaha
Ale boli tam iní, tak som si prisadla. Keď sa raz nanaominujete a začnete rozprávať, niekedy sa chytia a sú celkom zhovorčíví.

Potom som utekala na druhú stranu mesta, kde som mala 1. hodinu predmetu GetFinternational, čo znamená: keď navštíviš zopár kultúrnych akcií a prednášok organizovaných študentskou úniou, a napíšeš o tom niečo, dostaneš 3 kredity.
Konečne som videla aj študentov z ázijského kontinentu a nie len samých nemcov, takže to bude podľa mňa sranda, chodiť na tie akcie.

Po večeroch tu pozeráme filmy (keď sa nepije), tak som stihla zhliadnuť koniec Snowwhite and the huntsman, Project X, Hunger games, Dark shadows a tak, čo je super


Cez víkend sme išli akože na opekačku, ale keď sme došli, ostatní už odchádzali, tak som sa s nimi aspoň porozprávala na ceste späť a porobila zopár fotiek dúhy, ktorú som hľadala celý týždeň, bo počasie to naznačovalo.
A nesmiem zabudnúť, som sa nachodila jak cicimbus. Chodenie tu tvorí 50% každého dňa pre mňa, niekedy oveľa viac. Minimálne 2 hodiny denne, ale to zriedka, väčšinou tak 3.


Dnes som nenašla campus na hodinu fínčiny, lebo som si pomýlila 3 a 30. Muhaha. Nevadí...

Myslela som, že nemám o čom dnes písať a hen, koľko toho je.

Tak sem dám ešte pár fun factov o Fínsku a Fínoch a pár fotiek, lebo sa zdá, že tie máte radi :)



1. Fíni majú svoju alternatívu McDonaldu, volá sa to Hesburger, je to asi trolinku lacnejšie, vraj rovnako dobré a ešte som tam nebola

2. Fíni pijú k obedu (a tak všeobecne) mlieko

3. Väčšinou sa tu nepoužívajú priezviská, najmä nie v škole, učiteľom sa hovorí krstnými menami, si predstavte že píšete mail svojmu pedagógovi s tým že: Hei, Karol, ...

4. Hlavný pozdrav je Hei! alebo Moi! alebo Moi, moi! Takže keď prídete k pokladníčke napríklad, pozrie na vás a povie Moi, moi. No nie je to sranda? Každému, proste oficiálny pozdrav.

5. Vraj nemajú slovo "prosím" keď o niečo žiadajú

6. Vo väčších supermarketoch, v tých kde majú aj oblečenie nájdete celé regále plné rukavíc

7. Všade chodím po schodoch, nie výťahom, lebo 1. poschodie je naše prízemie, a preto keď idem na 4. na izbu, som tam neuveriteľne skoro, a vždy ma to poteší.

8. Keď si dáte v kaviarni kávu, iba zaplatíte pri pulte a sami prídete k stolíku vedľa, s hrnčekmi, kávou, lyžičkami, cukrom, mliekom a prosto všetkým, nalejete si dosť žbrndovú kávu, odnesiete k stolu a najlepšie je, že keď odchádzate, odnesiete to všetko na vedľajší stolík a poroztrieďujete špinavý tanier, príbor, šálku, smeti vyhodíte a tak. Veru, pre mňa je to mierne zvláštne.

len pre info: toto nie je bežné ani vo Fínsku

toto je lame fotka, ale ak chcete vedieť, naživo to bola nádherne hnedá obloha

dúha numero uno

a druhá, double rainbow all the was across the sky

sa mi páčila perspektíva
 a pesňa na dnes, som chcela niečo zase živšie, taaaak napr. Plan B strašne ťažko vybrať niečo od neho, by som sem dala celý album a možno aj ten ďalší, nový, ale tak... tu je Traded In My Cigarettes, ale vedzte, text je megaodveci, ale pesňa je to super.

Pá zatím, snáď sa ozvem čoskoro, opatrujte sa :)

2 komentáre:

  1. Moi, moi!
    Moi, moi je super. A aj v Nórsku je prízemie prvé poschodie (aspoň myslím). Inak, rukavice máš? Lebo podľa mňa toto ti má niečo naznačiť:)
    Drž sa a animuj

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nemám, ale ráno je tu 11 a na obed aj 15 stupňov, ešte nepotrebujem :)

    OdpovedaťOdstrániť