Lepaa!!!

Hei hei

Zase raz sa niečo deje, juch pre nás všetkých

Najprv, sa ale chcem povenovať takej nezaujímavej téme, ako je patriotizmus, potom prejdem k sranda veciam.

Nepovažujem sa za patriota a nikdy som nebola nejak hrdá na to, že som Slovenka. Maďarsko-východňarský bratislavčan má ďaleko od rýdzeho detvianskeho junáka, ale aj tak, je to škoda. Odkedy som tu, pomaly si začínam všímať rozdiel medzi Slovenskom a Slovakiou.
Slovakia je síce skorumpovaná a postkomunistická atakďalej atakďalej, ale má krásnu prírodu, hory, jaskyne, hrady, zámky, historické centrá miest a má čo ponúknuť.
Nie je až taká stratená ako Slovensko, až taká deprimovaná a beznádejná.
Prosto, ako je to asi vždy, to do akej kultúry patríte si uvedomíte až keď spoznáte inú.


Nuž a teraz k mojím krásnym dňom plným švandy a super ľudí.
13.9. bola Welcome party na ktorej som nebola, ale bola predpárty, u nás na poschodí, ako inak. A tam som bola a bolo to fajn. Spoznala som jedného smiešneho zlatého človeka. Ten keď začal o ... sa podržte... Larsovi von Trierovi, sa nevedel zastaviť. Smiešny chlapec, smiešny.

Nuž a nešla som tam preto, lebo ďalší deň ma čakal posledný deň animácie a rovno zo školy hor sa do Lepaa za Mateom a Eliise.

ateliér v ktorom sme boli celý týždeň

Posledný výučbový deň s mojimi spolužiakmi (lebo ešte budeme robiť jeden projekt) bol iba o tom, aby sme všetko exportovali a poupratovali priestory.

Pri exportovacej časti som sa celkom zabávala. Konečne niečo, v čom som doma.
Ale sranda bola v tom, že sme sa zišli v počítačovej miestnosti, každý sedel za jedným a vpredu bol projektor. Elli (naša učiteľka) pomaly podrobne vysvetľovala kam kliknúť a prečo a my sme to robili a kto niečo pokazil, spýtal sa, ona došla, vysvetlila.
Import sekvencie do After effectov a export von nám trval hodinu a pol. U nás na škole by to vyzeralo buď tak, že by sme si pri jednom počítači raz pozreli ako sa to robí (ako to bolo s Avidom), alebo by nám povedali, pozrite si tutoriál, naštudujte na nete.
A viete že to tak mám radšej? Oslobodzuje to a dáva to priestor na prirodzené spoznávanie pracovného prostredia a naučí vás to pomáhať si jak sa dá a najmä, sa samovzdelávať. Lebo nie je nič jednoduchšie ako nájsť tutoriál a postupovať podľa neho, tak prečo to nevyužiť.
Každopádne, keď ku koncu prišla Elli za mnou, či sa mi to podarilo exportovať, či som nemala nejaké problémy, bolo mi až smiešno.

moji spolužiaci (úplne na pravo Elli)

Keďže som mala narodky, povedala som si, že im donesiem nejaké tie peparkakorky a cukríky, ako sme to robili na základke.
Pravdaže sa potešili a dokonca mi zaspievali fínske "veľa šťastia zdravia". Neskôr sa mi ospravedlňovali, že pre mňa nič nemajú, že nevedeli. Niektorí vyzerali nadšenejšie z mojich narodenín ako ja sama.
Jedna milá dievčina (s ktorou som doteraz ani raz nehovorila) sa ma dokonca spýtala, či by mi vadilo keby mi niečo nakreslila ako darček. No nie je to zlaté?
Potom, keďže už nám skončil kurz, ma popozývali na rôzne animátorské žúrky na privítanie prvákov o ktorých sa práve dozvedeli, na kolaudáciu nových priestorov na streche, filmové večery a tak. Neviem či budem mať čas tam ísť, ale rada by som, sú to skvelí ľudia.
V tejto fáze dňa som bola nesmierne spokojná a pomerne šťastná, že mám sviatok.

Hneď zo školy som išla na vlak do Lepaa.
Zdá sa, že je to iba školský campus v strede polí a lesov.
Majú 20 erasmákov (polovica landscape designeri a druhá tiež niečo prírodné) a žiadnych Nemcov, čo je megačudné.
Je to tam ako v rozprávke, alebo v počítačovej hre, ako povedala Eliise.
Všade vidíte stromy a kríky, z ktorých si môžete obrať plody a jesť. Potrebujete cibuľu, idete si ju vykopať na pole (aj keď neviem či aj toto je úplne košér).
Majú vlastnú vináreň, robia vlastný cider (mušt asi v slovenčine), pravdaže majú vlastnú saunu, to je štandard a jediná nevýhoda je, že na nákup chodia do mesta hromadne raz za týždeň a autobusy tam inak chodia veľmi zriedka. Napríklad v nedeľu žiadne, v sobotu dva.
Ale ešte aj tá jeseň je tam krajšia ako kdekoľvek inde čo som videla z okna vlaku.
Šak fotky vám asi dajú viac :)

Stretla som tam jednu maďarskú študentku a poviem vám, patália strašná toto.
Rozumela som jej bez problémov, ale keď som mala hovoriť po maďarsky, vychádzali zo mňa anglické slová. Tragické to bolo. Je strašne ťažké prepnúť mód, aj do franiny. Si pripadám úplne neschopne.

Hneď ako som prišla, vybrali sme sa do sauny vo veľmi odľahlom rohu. Išli sme dlho poľom, v noci, blatom až kým sme neprišli na miesto, kde hneď vedľa tejto drevenej búdky bolo jazero a vyhrievaný bazénik (volali to hot tub, nechcem napísať vírivka, bo sa nič nevírilo, ale chápete).

Zistila som, že saunu okolo 90 stupňov ja ako začiatočník nezvládam a neznášam, tak som využila argument že som kardiak a už som sa tam nevrátila.
Rovnako jazero bolo na mňa príliš, keďže vonku pršalo, kosa jak v tanku, nikam nejdem.
Okrem... teplého bazénika. Och áno, to bolo super. Ako inverzná loď. Okolo bola súš, vnútri voda a dymilo sa z nás ako z parníka. Najlepšie bolo, keď začalo pršať. Odtiaľ sa mi veru nechcelo odísť.

Nasledujúce doobedie sme sa poprechádzali po campuse, urobili si obed a išli na bus.
Na raňajky sme boli vo vinárni, kde sme si s Matteom kúpili škoricové pečivko. Z predošlého dňa, lebo bolo o polovicu lacnejšie ako čerstvé a s Eliise sme si kúpili aj ten ich domáci cider. Keď som sa spýtala, či ho môžem otvoriť, vysmiali ma, že je jedenásť hodín ráno, že by som bola ako nejaký ožran.
Ale nevedela som si predstaviť lepšiu chvíľu kedy by som to vypila, som sa videla sama na izbe s fľaškou cideru, tak som mala na raňajky koláčik a cider, na lavičke v Lepaa s priateľmi a bolo mi dobre.
Na narodky nezabudli (aj keď boli presvedčení, že to je 16.) a dali mi salmiakki (slané lékorky) a ich fotku v rámčeku. Zlatúchovia.

Keď som sa vrátila do Retrodormu (kde bývam) bolo mi trocha ľúto, že som zdrhla na moje narodky, lebo ľudia sa na ne akoby tešili. Bola som prvá z poschodia čo tu mala oslavovať. Pomaly nikomu som nestihla povedať že odchádzam, iba dvom ľuďom a nič som im nepriniesla. Proste som odignorovala oslavovanie. A nechcela som si predstavovať opijášku žúrku na ktorej by som asi musela byť keby som tu ostala.

Ale keďže jedna dievčina má tiež narodky, 16., urobila tortu. Veľmi dobrú čokoládovú piškótu a nejak sa to spojilo.
Obe sme dostali pohľadnice s podpismi, čokoládu a ruže.
Potom ju dali na stoličku a štyria chalani ju 22 krát zdvihli.
Keď som si predstavila, že má asi 20 kíl a meter a pol, pomaly si trepla hlavu o strop a oni sú pomerne zadýchaní a vyzerá to blivno, odmietla som a bola som nesmierne rada, keď to po chvíli prijali.

Počas tohoto milého posedenia a torty na mňa tradične padla narodeninová depresia, ktorej sa mi dovtedy darilo úžasne úspešne vyhýbať.
Nuž a tak som bola deprimovaná (a veru vtedy mi chýbali priatelia a rodina, po dlhom čase tak naozaj veľmi), potom sa začal pozerať HIMYM a to som ostala do konca, do druhej.

Keď už sme pri narodeninách, asi som si ich niekedy počas roka nejak náhodou skryla na FB, lebo za celý deň mi napísala iba sestra. :D Neskôr sa ozvali iní, ktorým veľmi veľmi ďakujem.
Čo je dôležité, nikomu nič nezazlievam, lebo

1) ja si nepamätám nikoho narodeniny, ani moje meniny napríklad
2) ja veľmi zriedka blahoželám na FB druhým, veľmi

takže je to iba také zvlašotné, že keby to tam bolo, mám na wall milión prianí, ktoré by bars aj boli úprimné, o tom nepochybujem, a aj by ma potešili. Ale nemám.

A to ma privádza k myšlienke, že by som rada niekomu niekedy popriala pekný rok (alebo mesiac, deň...), a povedala že si želám aby bol šťastný a našiel lásku a tak ďalej, aj v bežný deň, keď nemá sviatok. Bolo by to fajn.

Večer sme sa išli pozrieť na street festival k rieke do centra.
Poobede keď som išla z Lepaa, som sa tam pristavila, lebo hrala veľmi fajn kapela (viď pesňu dňa), tak som išla aj večer s ostatnými.
Na nábreží boli grafity steny, parkouristi (nie veľmi zaujímaví, bo to bol workshop, učili úbohých smrteľníkov), stánok s britskými karamelkami čo vyzeral neuveriteľne, ale nemala som so sebou prašuldy, nuž a počkali sme na jeden koncert, posledný a pošli sme späť.
Spieval tam taký hip-hoper čo hovoril po fínsky, sound checkoval po francúzsky a spieval po anglicky. Inak také ani dobré ani zlé, počúvateľné.

Dnes sa ide na túru (podľa mňa skôr vychádzku, sa uvidí), čo organizuje študentský klub alebo čo to je a za ktorú dostanem pečiatku, ktorých potrebujem 5 a dostanem 3 kredity. Taže hor sa do prírody :)

Je mi ľúto, že tento blog vediem teraz takto vo veľkých ale menej častých príspevkoch, dúfam že to nevadí, inak sa nedá, ďakujem za pochopenie, mám vás rada, užívajte :)

neslušný nápis v kuchyni v Lepaa

kuchyňa v Lepaa

obývačka v Lepaa

nádherný skleník

golfové ihrisko v Lepaa

prvýkrát v živote som stála na greene

ich domáce syry

vináreň

moje skvelé raňajky

tu bývajú, také sympatické bungalovioidné domky

toto boli mega najlepšie bobule, musíme ich zohnať... ako tmavé egreše

bez hanby som si tam kvokla a obžrala celý ker (aj tak ich tam už veľa nebolo)

sme pozerali teleshopping

sme zistili že polovica je červivá a išla do koša

označené záhony všade naokolo

obed, evidentne

toto je taký koláčik, ryžovú kašu má v strede, čiže ani sladký ani slaný, jeden z najlacnejších čo nájdete, 25 centov v lidli

hrad v Hämenlinne, Fínsko má mega málo hradov, taže celkom raritný

VŠADE! všade ich nájdete, na mraky

tu sme čakali na vlak v Hämenlinne

v Hämenlinne, netuším z čoho to je, nebola tam žiadna tabuľka

ma pobavili ceny vína vo vlaku

street art

britské karamelky

darček od 4. poschodia

 a pesňa na dnes je od tej kapely čo som videla, jak som spomínala, ale nenašla som normálne video (existuje pár od hlavného speváka, ale so skupinou naživo je to lepšie) tak aspoň takto, podľa mňa to celkom vystihuje atmošku :) Puppa J Folk Trio