Školské info a veľa odvecností

Čauko,

toto bude oničom post, varujem vopred, bo nič sa nedeje, temer.

Viete, ako som vždy pozitívna jak som tu. Nuž, akonáhle som spoznala systém na mojej fakulte, moja pozitivita umrela.
Nemajú žiadne teoretické predmety. Budiš, to mi nevadí, aspoň v tímových prácach spoznám mojich spolužiakov. Ale niektoré predmety trvajú dva týždne, od 9:00 do 16:00 pon-pia. Počas týchto dvoch týždňov teda človek nemôže mať žiadne iné prednášky a predmety, resp. ich vymešká. A ak vám nikto nič nepovie a ten predmet už týždeň beží, za ten zvyšný týždeň kredity nedostanete. Čo sa stalo mne :)

Pedagógovia netušia čo sa kde deje, kto čo učí a kedy to začne a kedy to skončí. Sú zmätenejší ako my, úbohí zahraniční študenti. Niektoré predmety začínajú až v decembri, niektoré trvajú mesiac, prosto je to motanica. Na umeleckej fakulte je nás asi desať, každý pomaly na inom odbore, taže budeme solitéri medzi fínmi a v podstate nás tým pádom asi môžu hodiť k akémukoľvek predmetu, sa mi zdá, čo je fajn.

Dosť dlho ma ten systém nervoval, ale potom som si uvedomila že musím nechať kašu vychladnúť a že tie kredity voľajako pozbieram, aj keby som mala chodiť na hodiny cirkusu (aj to tu je veru).
A k tomu, aby som sa dostala do tohoto pokojného štádia mi neskutočne pomohli všetci, s ktorými som sa rozprávala a ktorí ma utešovali a podporovali. Mám strašné šťastie že vás mám a ďakujem.

A ono sa to navráti. Šťastie.
Napríklad minule, som išla do školy a reku sa zastavím na pošte, ktorá je neďaleko. Dojdem tam, kde ujo google vraví že by mala stáť pošta, ale tam iba robotníci a lešenia a tak. Tak som len skočila do stánku po známky a kašľala som na poštu. Do školy som ledva stihla prísť a ak by som išla na poštu, meškám. Tadáááá. Osud. Ako vždy, zdá sa že... šak to už poznáte.

Na škole sú na mňa všetci milí, učitelia aj študenti, ochotní pomôcť, aj keď často sú rovnako stratení ako ja. Jediný mierne nevrlý je vrátnik, ale s tým nemusím temer vôbec komunikovať, takže iba pozdravujem našu dokonalú tetu Janku doma :)

Prihlásila som sa na výlet do Petrohradu, taže ak tam pôjdem a nebudem mať problémy s kreditmi, bude post aj z Ruska, juch :)

Odveci správa dňa: dnes som videla najkrajšieho človeka na svete. Podľa mňa.

Odveci človek dňa: (nabojte tieto rubriky nebudú pravidelné) Sergej Polunin. Naďabila som na jeho príbeh na titulke jedného časáku a podľa mňa je to celkom sranda. Ukrajinský baleťák, neuveriteľný talent, že raz za tri generácie sa taký nájde, najmladší Principal of Royal Ballet v UK aký kedy bol... jedného dňa sa zdvihne, otočí a povie že končí a odchádza. Len tak. A že si založí tetovacie štúdio alebo čo a všetci sú hotoví z jeho "kontroverzných" tweetov a on si tetuje Jamesa Deana na pleco a na druhé si vyryje medvedí škrabanec alebo čo, proste divné! Celá baleťácka obec je šokovaná a tak.
A najlepšie je, že stále je sympatický, každý o ňom hovorí len v dobrom a pravdaže je mrte charizmatický.
Tu je celkom komplexný článok, o tom ako sa stal baleťákom, čo je zač jeho mater a kde je teraz. TU.
Okej, toto je úplne odveci celé, ale čo by som to tu nedala! Podľa mňa je to mrte a to ani nesledujem baletnú scénu.

A pesňa na dnes, prvý krát som našla klip, ale ide o pesňu samotnú Willy Mason - Oxygen

Užívajte :)