 |
| prístav, očividne |
hlásim sa vám z Turku. Prekvapivo.
Že aká bola cesta? Super. V prvom autobuse do Pori o 5:30 som bola jediný cestujúci a milá teta vodička nevedela ani fň po anglicky, ale bola fajn.
Tá takmer štvorhodinová cesta nás podľa mňa nejako zblížila. Bola mi sympatická táto teta.
Autobus do Turku bol už normálne zaplnený s normálnym pánom vodičom, nijako výnimočne sympatickým.
Keďže moja tútorka mi vytrvalo neodpovedá na maily, prezieravo som si zapísala spoje a zastávky potrebné na dopravenie sa k môjmu ubytku a ako som očakávala, nikto ma nečakal, tak som došla sama.
Ostatným tútori vyzdvihli záchranné balíčky (paplón, príbor, tanier atď.), kľúč, prišli po nich, odprevadili ich, boli s nimi pri podpisovaní zmluvy ohľadom nájomného a poukazovali im mesto.
Moja napísla na fb niečo v zmysle: "Konečne sme dotočili, je to hotové, hurá, a ďalej nejaké fínske bľabotanie".
Nuž ale je to na niečo dobré. A dokonca veľmi dobré.
A toto nie je moja ignorácia zla na svete alebo čo.
To že som bez problémov našla ako zastávky, tak ubytovňu mi zdvihlo sebavedomie a asi polovicu z toho balíčka už aj tak mám a druhú nepotrebujem. J
Jedine paplón mi chýbal, ale vraj hentam je tenký, tak som kúpila svoj, lepší, hrubočizný.
 |
| takto zvlašotne okolo živého plota ťahajú hroby, ako bludisko, pekné |
 |
| na fotke to nie je také pôvabné, ale viete si domyslieť ten pôvab |
Stále sa mi dejú takéto veci. Zdá sa že je to zlé, ale v zápätí, tadáá, vlastne je to výhoda.Ako dnes, keď som išla na nákup a nevedela som sa úplne orientovať v smere autobusu, tak som išla pešky.
Zistila som, že je to celkom blízko, našla som nádherný cintorín s nebojácnymi, exhibicionistickými veveričkami (chcela som sem dať video ich roztopašného behania po stromoch a trávniku, ale kvalita je na hovno, takže verím, že si viete predstaviť dve veverice ktoré ignorujú vašu prítomnosť a radostne behajú zo strany na stranu na cintoríne) a hneď za týmto pôvabným miestom som našla jedno podivné miesto.
Cintorín domácich miláčikov.
Je pravda, že krížiky sú mierne odveci, lebo zvieratá pravdepodobne nie sú kresťania, ale keď sa tak človek pozrel do toho lesa, s malými cestičkami, videl ho nenápadne posiaty pomníčkami, krížikmi, sviečkami a bolo to krásne. Smutné a podivné.
K mojim duchovným zážitkom by som mala asi pridať aj to, že ma včera zastavili Jehovisti, človek by nečakal, dve pekné mladé baby. A akurát boli smutné, že v angličtine majú iba jeden bídny leták. (Neviem či som spomínala tú babku vo Vaase čo ma zastavila so slovami "Ježiš ťa miluje". Neviem prečo tímto Fínom pripadám ako človek čo potrebuje toto počuť, ale ok)
Potom, som našla peknú katedrálu.
Okej, nebolo to ťažké, nájsť ju, je pomerne veľká, šak veď katedrála. A strávila som tam asi hodinu po tom, čo som si nakúpila a pochodila mesto a stále som mala čas do stretnutia na hru. To stretnutie bolo pri spomínanej katedrále a fúkalo a vnútri bolo tepľúčko ba dokonca tam majú záchody.
No neostaňte tam.
Nevravím, že to na mňa nijako nepôsobilo, ha! Pôsobilo. Fajne mi tam bolo, pekné to tam je.
A k môjmu ubytovaniu. Najprv som nedostala to základné a nemala som kde bývať.
Nešťastie.
Nie, práve naopak, znova.
Dostala som iné, lepšie. Je síce ďalej, asi preto je trocha lacnejšie, ale inak je podľa mňa super.
Privítal ma nesmierne milý mladý muž, poukazoval mi čo a ako a vravel, že jeho idea je, aby tu bolo rodinné prostredie, v papučkách všecia, a že sú tu pravdaže nejaké pravidlá, ale to iba pre blaho všetkých a že každý bude musieť asi výjsť zo svojej comfort zone, ale bude nám tu hej.
Taktiež vehementne zamykal jediný balkón, čo tu na poschodí je, lebo že Fínsko nie je až bezpečné, že sú tu aj bezďáci (potom sa opravil, že skôr "dobrovoľní" bezďáci) a že prosto treba zamykať.
No ale čo je asi zaujímavejšie je, že tento komplex, dve malé budovy, 4 poschodia, bol voľakedy nemocnica.
Preto sú tu vraj veľmi citlivé požiarne alarmy a preto má moja posteľ kolieska a stôl mám taký maličký, že nič okrem počítača sa mi naň temer nezmestí a lampu mám iba jednu a to nad posteľou a to takú tú desivú nemocničnú.
Aby lekár pri vizite dobre videl hnis a hlien a krv a všetko možné čo mu pacient môže ponúknuť.
Ale zato všetko je krásne čisté, žiaden prach, nič.
Kuchyňa a sprchy sú spoločné ale mám aspoň svoj záchod.
Na sprchy sa už vraj vymyslel nejaký systém, kedy dámy kedy páni, ale zatiaľ o ňom nie som úplne oboznámená.
Zdá sa, že ľudia trávia veľa času v spoločných priestoroch, akoby v obývačke a že sa tu často pártyuje.
V iných campusoch majú vraj veľmi prísnych vedúcich a nariadenia. U nás bola včera v noci žúrka, alebo sa aspoň niekto pokúšal o nejakú a ráno som iba videla na informačnej tabuli napísané, citujem a voľne prekladám: "O 4:00 je nočný kľud. What the fuck? You motherfuckers"
Neviem či to napísal ten vedúci a či to bude ešte nejako pokračovať, ale je to sranda.
Teda, teraz. Keď som sa snažila spať v noci a niekto zapol odporné rádio s odpornými hitovicami ktoré nepoznám, ale to že je to hitovica rozoznať aj tak viem, tak vtedy to sranda nebola a bola som vďačná tomu, kto to vypol.
Posledné čo asi dnes napíšem sa týka hry (ktorú som už spomenula, že som na ňu čakala v tej katedrále, hej, tá hra) na spoznanie mesta na ktorú som včera išla.
Človek ide so svojou skupinou (my sme boli tí čo sú tu z Vaasy) po meste podľa mapy a fotíte sa na miestach kde sa máte odfotiť a chodíte do barov kde vám dávajú divné úlohy a takto spoznávate mesto.
Pekná myšlienka, ale keď prší a vy ste unavený po celom dni cestovania a myslíte na to, že s inou skupinou by to bola aspoň nejaká sranda, nie je to nic moc.
Nechcem povedať, že ľudia čo sú tu z Vaasy, nie sú fajn a zlatí, sú. Ale ... veď viete.
No a klinec do mojej rakvy, after party v klube.
Po jednom pive som myslela že zaspím rovno tam. Tak som sa vybrala domov.
Dážď nedážď, sama nesama, vediac cestu či nie, všetko mi bolo jedno, chcela som ísť spať.
Aj by som zabudla, na ulici sme stretli jedného pána, mohol mať okolo 40, v obleku, s kamarátmi v oblekoch, ako sa motká až grcá. Pred desiatou. Šupa.
V noci som mrzla jak nič, bo tu nekúria. Vraj v zákone je, že ak je pod 21 stupňov, musia začať kúriť. Nuž, tak asi nie je.
Ale je tu nehorázne zima. Aj teraz. Chvalabohu za môj nový paplón.
Neviem sa dočkať kedy začne škola, lebo pártyovať sa mi nechce a zoznamovať sa na úrovni "sme remeselníci a pochádzame z východu" bez toho aby som si zapamätala čo i len jedno meno a krajinu ma nebaví.
I keď je pravda, že z tej hry som si zapamätala dvoch nových spolubývajúcich. Slovenku a Frantíka a dokonca viem aj ich mená, ale to je všetko. Vôbec sa mi nechce ísť stretávať nových ľudí takto programovo.
A pesňa na dnes, príjemná pomalá a nádherným prenádherným textom Nizlopi JCB (existuje aj krásna verzia naživo, ale je fajn počuť ju najprv takto)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára