Oheň a tak

Moi moi

Dnes som mala najlepší obed na svete deti moje.
Mrkvový šalátik so semiačkami, fínsku hrachovú polievku s chlebíkom a "palacinku" s džemom a šľahačkou.
Úvodzovky sú tam preto, lebo to bolo niečo ako mega hrubá palacinka, podobná viac cheescake-ku, ale neskutočne dobrá.

Tak, to by sme mali hajlajt :) Dúfam že tiež máte raz za čas nejakú chuťovečku.

In other news.
Dnes som videla prvého postaršieho obyvateľa krídla A. Mal asi tisíc rokov, ale evidentne je vitálny, keď sa vydal na prechádzku.
Musia byť z nás nadšení, dve noci po sebe tu bol požiarny poplach. Chvalabohu nie je pravda, že sa evakuujú všetky krídla, o poplachu v krídle H sme do rána nevedeli.
Takže nevyháňame úbohých seniorov v noci do zimy.
Ten prvý poplach v H-čku vraj bol len nejaký skrat, ale zato ďalší večer naše 3. poschodie voľačo kuchtilo... Nikto si vraj nevšimol dym v celej kuchyni, a tak sme mali príležitosť vidieť požiarnikov, bezpečákov, a overiť si, že ak fakt začne horieť, budú tu neuveriteľne rýchlo.
Niekto taktiež zistí, aké to je zaplatiť 500 éčiek za jednu večeru, ktorú aj tak nemôže zjesť.
Smutný príbeh.
Bola sranda, ľudia čo sa fotili pri hasičských autách dostali vynadané, postretali sme ľudí z iných poschodí a veru príjemná spoločenská udalosť...

Včera sme pozerali dokument o Bobovi Marleym, čo mal temer tri hodiny, ale vydržali sme to, lebo tam boli samí smiešni ľudia. Tí rasta ľudia ani ústa nemusia otvoriť a sú smiešni. A veru keď rozprávajú, sú ešte smiešnejsí.

Tu vo Fínsku, čo som minule zabudla, majú takú zvlašotnú tradíciu. Overaly.
Každý študent má overal, hnusný, výraznej farby, väčšinou sa nosí iba ako nohavice a rukávy sa viažu okolo pása.
Nuž a tento overal sa nosí na kultúrne podujatia, na žúrky, výlety a tak. Vždy keď ste na nejak takejto akcii, môžete si kúpiť "odznak" a našiť ho tam. Taký záplatoidný, viete.
A potom vidíte partie mladých ľudí čo chodia po meste v overaloch s kopou týchto úlovkov. Ja mám jeden, hnusný, ERASMUS, z Vaasy a mali sme možnosť si kúpiť aj univerzitný, za 3 éčka, ale som si povedala, že je mi to nanič, šak aj tak viac mať nebudem, našívať sa mi to nikam nechce, nie je to nejak estetické a najmä, nemám overal.
Neskôr som zistila, že asi tu overaly dostaneme, ale to nič nemení na ostatných mojich argumentoch, taže by som si ho furt nekúpila.

Ďalej...na všetko tu majú karty.
Ja som už vyfasovala 5 a to nemám kartu na MHD a knižnicu :D
Motanica proste, dobre že aj na záchod nepotrebujete kartu.

Dnes sme animovali s pieskom. Je to strašne ťažké, ale konečne sme urobili niečo, na čo som hrdá a bola aj sranda.
Zistila som tiež, že finálne prijímačky do triedy v ktorej som, trvajú 4 dni, od rána do večera.
Čo ma mierne prekvapuje, lebo, ak sa jedná o kreslenie, jasne, na niektorých vôbec nemám, len čumím akí sú drtiví. Ale keď ide o filmové rozmýšľanie alebo kompozíciu, niekedy si pripadám akoby tak rozmýšľali prvý krát. Nehovoriac o rozpohybovávaní predmetov a obrazov.

Je zvláštne, že som sa vôbec nebála, že budem neschopná, lebo som si vravela, že šak som strihač, nebudú odo mňa nič čakať. A preto ma veľmi prekvapuje, keď v tímovej práci berú moje nápady a neskôr ich chvália. Proste, musím sa pochváliť, že som zapadla niekam, kam by som v živote nepovedala že zapadnem. Alebo sú na mňa len milí :)

To, že nie som úplne stratená je asi najmä vďaka dvom semestrom úvodu do animácie, čo sme mali na škole a čo boli dokonalé hodiny. V podstate veľmi podobné tomu, čo robíme tu, akurát bez tej techniky čo je tu k dispozícii. Akoby ma to naučilo oveľa viac ako som si myslela. Sa zdá.

Spolužiaci sú stále milší, otvorenejší, čakajú ma na obede a volajú keď idú v škole na kávu. Naozaj by som ich chcela vidieť vo vode v ktorej sa im dobre pláva, v tom, čo vedia, a nie len skúšajú, lebo musia byť fakt šikovní. Niektorí čmárajú do zošita tak nádherné veci, že koniec, iní zase vedia vymyslieť také hovadiny, že proste rodení animátori ...

V dnešnom bloku krátkych filmov, čo vždy pozeráme kým druhá polovica animuje, bol jeden slovenský. Juch. Ale z VŠVU, čo ma mierne sklamalo. Aj tak, pekné to bolo.

Dnes bol zápis doma na škole. Tak si tak vravím, že ach, jak by som skočila s našimi na obed a stretla vrátničku, bufetárku, Joju... proste, je to divné, začína to byť fakticky škola tuto, lebo tú moju začínam vymeškávať. Snáď to dáva zmysel.

Dnes som si kúpila lístky na vlak na výlety za Vaasa priateľmi.
Zaftra smer Lepaa, dzedzina, sauna evening a teším sa jak malá.
O týždeň Jyväskylä, to ešte vôbec neviem čo tam, ale tiež sa teším.
A najmä, budú fotky, to sa asi tešíte vy.

A čomu sa neskutočne teším, ale to vás ani nebude natoľko interesovať, tohoročná Mercury Prize.
Väčšinou to ide mierne mimo mňa, lebo sú tam ľudia čo nepoznám, akože kvalitná hudba a tak, a toho roku!!!
Album roka, nominácie, medzi inými: Ill Manors, Every Kingdom a Given to the Wild!!!
Že šupa najväčšia???  Že úplne??? Som z toho hotová už druhý deň.

Nuž a s týmto tešením sa na dnes rozlúčim. (Možno sem v budúcnosti hodím aj tie animácie čo sme porobili. Zajtra si ich posťahujem z počítačov v škole a uvidím aké sú veľké a pekné...) Zatiaľ sa majte, nech vám svieti slnko, a ak musí pršať, nech máte aspoň dúhu

A na dnes, Fink If Only. Nepoznám od neho zlú pesničku asi...