25. narodky ERASMU a iné, lepšie veci

Hei hei

Mala som prvú, meganudnú hodinu fínčiny, konečne sa vozím, mám už bicygeľ, ale o tom tu nechcem...

Totiž, od Vaasy som sa tešila na 25. narodeniny Erasmu, žúrovica tu v Turku, de sa mnohí zídeme a bude fajn.
Zdalo sa mi, že to bude večnosť, 19. september, ale zrazu som stála v krásnych priestoroch LOGOMO pri železnici.
Odiaľ tiež to meno podľa mňa. A videla som zopár našich.
Oficiálna časť bola o príhovoroch (vedúci študentskej organizácie, teta čo sa stará o postihnutých erasmákov a prekvapivo Pekka Haavisto, ak si pamätáte, je to ten super politik čo skončil druhý v prezidentských voľbách).

ok, tu to nie je úplné terno, ale naživo je to krásne

Moderoval to voľajaký trápny Australan, že stand up komik, nuž, jediné dobré na ňom bol jeho prízvuk.
Zatancovali a zaakrobatili študenti cirkusu a potom došla kapela, Don Johnson Big Band.

Príhovory - hodina, Don Johnson - hodina.

Boli skvelí!!! Evidentne sú pomerne populárni a organizátori boli hrdí na to, že ich tam dostali, ale raz keď nepoznáte tie pesničky, a ste erasmáci a viete, že potom je párty v klube, nie ste dobré publikum.
Tak mi ich bolo trochu dosť ľúto, lebo si to nezaslúžili. Naozaj boli super. (viď pesňa dňa). Majú akýsi podivný žáner, ako skat latino reggae, neviem, a naživo jeden nevie v akom jazyku spievajú...ale sú fajn.

V klube to bolo o ničom.
Tri poschodia rôznej hudby! Ha!
Celé zle.
Jedna parta dokonca začala na prvom poschodí hrať karty nadránom.
Druhé bola priemerná hudba tanečná, taká tá elektronická, ale temer nikto netancoval a na treťom bola, ako kamarát vraví, human soup.
Grcno. A ani tá hudba za veľa nestála, také tie blbé tanečné hitovice.
Grcno.
Videla som teda zopár kamarátov, asi polovicu z tých na ktorých mi záleží a ktorí mi chýbajú, ale inak to nebolo nic moc.

Zato deň predtým...
Fínska spolubývajúca mi spomenula že majú uvítaciu žúrku pre prvákov filmárov a animákov a narodeniny spolužiaka, že reku nech dojdem.
Bingo.

Večer, keď som mala vyraziť začalo pršať, ostatní išli pozerať HIMYM a mne sa veru nechcelo prezliekať tepláky. Ale strašne veľmi sa mi nechcelo.

Ale môj dobrodružný duch sa ozval a už som fujazdila dažďom a nečasom do mesta.
A bolo to skvelé! Kúpite si drink, dostanete bingo papierik a potom sa regulérne hrá bingo, tetuška má aj tú točiacu sa nádobku a neveríte, ale aj ceny sú.
Umelohmotná šabľa, akčné figúrky, High School Musical spievajúce perá a iné skvosty, ale aj čipsy napríklad.
Šťastie som nemala, ale napriek tomu, že som tam poznala len dvoch ľudí, bo som stretla aj jedného spolužiaka, som sa tam cítila nesmierne príjemne.
Oslávenec ponúkal jablkovú bublaninu a dala som si kakauko (aj keď sa na mňa barman veru divne pozeral) a proste, pohodička najväčšia, samí zaujímaví ľudia.

Na druhý deň mal jeden spolubývajúci, tanečník, vystúpenie.
Ráno sme vyrobili tabuľky s písmenami, s jeho menom a na obed hor sa, 6 báb, proper fanklub.

Nebolo to zlé, jeho vystúpenie bolo fajn, akurát to bolo jediné vystúpenie vôbec.
Mysleli sme si, že to bude časť väčšieho programu.
Nebola.
Trvalo to asi 4 minúty. S našou cestou tam a naspäť 74 minút. :)
Ale stálo to za to. Družní sme proste.

Tam sme tiež stretli jedného pána, skladateľ, z New Yorku, ženu má Fínku, obaja pracujú na škole, a on vám bol taký aktívny. Veľa robí s tanečnými videami, spolupráca choreograf/filmár. Keď som prejavila záujem sa o tom dozvedieť viac, šak čoby nie, vyzeral nadšený a možno sa mi pošťastí robiť na nejakom projekte.

Odtiaľ sme išli do Tmavej Kaviarne. Preložte si to ako chcete, proste kaviareň, kde je tma a vy máte rovnaké podmienky ako slepí ľudia. Plus, káva a keksíky zadarmo.
Bolo to organizované v škole, vrámci nejakej osvetovej akcie, takže som si potom nechala vysvetliť Braillove písmo a šahali sme do tajuplných debničiek a čuchali sme ich a zisťovali čo je v nich.
Ale vráťme sa k tej kaviarni. Šupa! Každý vie, že to nie je med lízať, ale akonáhle si máte naliať mlieko do kávy, začne vám lepiť. A čo mňa po čase začalo desiť bol moment, keď po dlhom čase čo máte zatvorené oči ich otvoríte, a nič sa nezmení. To je hrozné.
Ale každopádne, skvelá skvelá skúsenosť.


Nuž a tu prichádzam k mojej dnešnej pointe. Tadaaaa.
Človek mieni, ...

Proste, niekedy to, na čo sa tešíme najviac nedopadne úplne dokonale, ale niekedy nás deň, čo sa ráno zdal priemerný a bežný, dokáže prekvapiť, a zvrtnúť sa aj keď iba nenápadne málinko a voilá, s akým dobrým pocitom sa ide spať.

Takže tak, nech sa aj vám bežné dni končia ako výnimočné.



Avízovaná pesňa Don Johnson Big Band (naživo im nie je rozumieť vôbec nič, ale energiu majú neskutočnú, v teplákoch tam pobehoval ten frontman jak zmyslov zbavený... zlatý)