Fotky a zamyslenie sa (asi)

Caute,
nuž, času tu máme fakt veľa, takže, ako som spomínala, tu je (nielen) fotkový post.

Ale najprv si dovolím malé zamyslenie.
Moje spolubývajúce tu totiž na mňa pozerajú ako na divného debila.
A že reku prečo.
Ja si totiž myslím, že za tých 6 týždňov nám AIESEC ľudia, nech sú akokoľvek nezodpovední a serú na nás, ukážu všetko, čo sa tu dá vidieť. Dievčence, na druhej strane, si vravia, že ak na nás AIESEC kašle, urobme si vlastný program a využime to, že sme tu. A tak hľadajú random ľudí a chodia s nimi na výlety, a ak nie sú úplní terorišti, tak si vravia, že šak aj keď je to debil, aspoň ma zoberie na safari. ČO??? Akože fakt? Raz zistím, že je debil, radšej ostanem doma.
Druhá zase že: "Ja chcem vidieť slumy, lebo to je skutočný Pakistan. Nie to, čo vidíme my." Prepáčte, ale ja zase až tak po skutočnom Pakistane netúžim. Koľkokrát som videla "skutočné Slovensko"? Seriózne, už aj posh Pakistan je na mňa celkom dosť.
Taže zase, u mňa nič.
A najmä, som tu doprdele druhý deň, ešte sa nenudím, už ma zastavujú na ulici po pár metroch prechádzky, fakt mi nevadí byť doma.
Asi som dosť nedobrodružná a zbabelá povaha, ale celkom mi to vyhovuje. Nehovoriac o tom, že sa nemusím nikam hnať, keď som tu tak dlho. Takže tak. Úplne chápem ich prístup, ale zrovna v tejto krajine by som to nerobila a nevyskakovala si. Ale šak, kto chce kam...

Jú, a sranda na záver, nielen, že už včera v aute do mňa džubla jedna, že čo som tak ticho, ale aj Ali jej neskôr písal sms, že čo som bola tak ticho. Akože fakt??? Okolo mňa je úplne nové mesto, premávka jak hovado, a ja sa mám s nimi vyprávať o sprostostiach?

Oh, a hej, ešte to. Baby vôbec netušili, aký je rozdiel medzi Indiou a Pakistanom, čo je to Balučistan a celkovo, čo sa deje okolo nich. A na mňa kukali, že waau, ty koľko toho vieš. Dokelu, ša ak niekom idem, zistím si, nie? Bohatstvo.

v takomto areáli bývame. Veľa sektorov tam je, pri každom vchode do areálu berú vodičovi doklady a stojí tam armáda.

toto sú fotky, čo sme stihli urobiť pred tým, ako nám to zakázali

random nacionalistická mozaika pri obchode

nebezpečné safari, kde vás zožerú zvieratá

moje spolubývajúce a dvaja degeši

toto bol cool tátoš tej superhviezdy (inak, fakt sa snaží byť modelom, na fb má fúru fotoshopovaných fotiek seba z ateliéru)

 oh, ešte toto: dostali sme koláčiky a ja reku, že sú už prošlé. Mrte zkysli. A baby že nieee, to je v poho, aj my také máme. A tak im potom vravím, že šak to chutí jak alkohol. A oni že, šak veď hej, rum tam určite dali. Kukám na nich. Tu. Rum. Určite. Že jak to vypľúvali :D :D

Inak, názvy jedál ešte neviem, ale väčšinou je to vyprážané, lístkové cesto, plnené mäsom a sósa.

naša mrte večera

okej, nie to chronologicky...tu je cesta moja

záchod v Berlíne

Berlín

v lietadle, všetci boli zaradení do nejakej kategórie (charts, folk, rock...) ale Bruce mal vlastnú, že unknown artist, abo také dačo, a iba on tam bol ... :)

mrte jedlo. najlepší bol cheesecake.

 Neskôr, v lietadle do Lahore sme dostali k jedlu aj také že: Mouth refreshener. Balíček ako cukor, ale boli tam rôzne korenia a oriešky a neviem čo ešte. Keď ste to rozkusali (snáď to bol správny postup), dostali ste akože svieži dych. Úchvatné. Keď to nájdem v obchode, hneď kupujem.

Abu Dhabi. Gigantická stavba.

Hlavná hala v Abu Dhabi

A ako ste si všimli, žiadne fajn videjka sem dávať nebudem, bo tu je blokovaný youtube a vimeo sa mi dlho načítava. taže tak. Zahmkajme si Sweet home Alabama.

Čus zatím, opatrujte sa