pondelok 29. júla 2013

Tou de Lahore

 zdravím vás, dobrí ľudia

dnes menej fotiek, viac žvástov

bývame pri letisku a vždy keď počujeme a vidíme odlietať lietadlo, svorne závidíme

Ale k veci. Nadpis je bez "r", lebo sme išli na takú nejakú okýptenú Tour.
Pakistani style sme najprv dve hodiny čakali v cestovke, kým sme vyrazili.
Potom sme namiesto piatich úžasných miest stihli tri priemerné.
Múzeum, galériu a záhradu Shalamar Gardens.

Galéria bola divná, jedna miestnosť s dvomi poschodiami. Dole fajne vyklimatizovaná, hore teplo. (júúúú, inak, počula som o vašom teple na Slovensku, držte sa tam. My máme podobné stupne, ale 65% vnhkosť a neexistujúce kupčo pre ženy). A v tejto galérii reku, aby som sa k tomu vrátila, boli fotky. Dosť oničom. Nekreatívne zachytenie architektúry a portréty. Architektúra je sama o sebe umenie a na to, aby bola hodnotná jej fotka je podľa mňa nutné zaujať nový pohľad, nie len zachytiť budovu takú ako bola postavená. Áno, je to čačané, ale nie, nie vďaka fotografovi. Čiže toto bolo nanič, a tie portréty... akože nájsť divný, zaujímavý ksicht je v týchto končinách brnkačka. Nájdite mi bežného človeka a dám vám metál. Taže zase, žiaden fotografický prevrat sa nekonal.

Múzeum a záhradu som si nechala na popísanie spolu, lebo sa mi pojí s niečím pakistanským. Možno je to všeobecný trend, ale tu je nejak výraznejší, hmataľný.
Akoby vzácne veci strácali hodnotu a naopak somariny boli velebené.
Múzeum je tu najväčšie v Pakistane a napriek tomu, že priestorom je pomerne malé v porovnaní s takým Louverom, obsahuje toho strašne veľa. Oni vám tam majú všetko od pravekých šutrov, cez egyptské ptákoviny, čínské tentononsy a budhistické udelátka až po britské brnenia. Tiež je tam miestnosť s mincami, známkami, kobercami, vypchatými zvieratami, kusom berlínskeho múru a modernou maľbou. Všetko pekne pohromade na jednej kope, na dvoch poschodiach v asi desiatich miestnostiach. Akoby to nemalo systém. Akoby to všetko bolo rovnako podstatné, či v tomto kontexte nepodstatné. Viem si predstaviť, že v Európe by sme sa pýšili vlastníctvom nejakého toho strašne starého slonovinového noža na otváranie obálok a tuna, hen, desať je ich tu len tak, vedľa vypchatej vydry.
A je to tak aj s budovami. Lahore je údajne 3000 rokov staré mesto.
3000.
To je strašne mrte. A starých krásnych sídiel a hradieb je tu jak ... postavených. Ale akoby nič z toho. Sme tu na to aby sme o týchto krásach písali a šírili ich, ale oni nám ich akosi neukazujú. Je to divné.
Zato na druhej strane, napríklad tie záhrady. Úúúú, že jaké známe a krásne. Ešte Sad Janka Kráľa je krajší a väčší. Páru stromov a jedna nefungujúca fontána v strede.
Sem nás nevoďte! Ach jaj. Oni akoby nevedeli, čo má hodnotu a čo nie. Teraz si gúglim, že tieto záhrady sú z 1641 a tak, ale proste je to nezáživné a nepekné.
Inak, tí čo boli v Zoo vravia, že je nanič, a pritom to je vraj najstaršia zoo v Ázii, či také dačo. A Lahore je druhé najstaršie mesto Pakistanu, po Multane, kam ideme zajtra a o ktorom akčná spolubývajúca furt vraví, že je strašne nudné. Tak uvidíme.
Oni tu neďaleko majú aj nejaké ruiny miest ľudí od Indusu, 2000 rokov pred naším letopočtom. A žiaden humbuk z teho neni. Máme tam ísť, ale sa stavím, že to bude len tak, že hen, ruina. No, šak sa uvidí.

Oh, a na ceste späť, vo vane, som sedela v poslednom rade, v strede. Po oboch stranách som mala zaspávajúcich Číňanov. Jeden dlhý chlapec a jedno dievča. Ako tak sklonili hlavy a zadriemali, v tej strašnej premávke sa zrazu premenili na sasanky a len tak nimi kymácalo. Smiešne to bolo.


A teraz trocha môjho subjektívneho uvažovania nad Pakistancami, nič relevantné tu už nebude, pokračujte súc si toho vedomí.

Ak si pamätáte na ukecaného Palestínca, tak on mi tak oduševnene rozprával, že ako rád chodí do krajín, ako je táto. A že jeho sen je ísť do Somálska. Že nemá rád Európu, lebo tam nemá pocit, že ľudia sú z gruntu dobrí.
Tak...poporiadku.

Jemu sa zdá, že práve v krajinách, kde nie je poriadny politický systém (študuje politiku, tak sa na to pozerá cez túto prizmu) je vidno, ako si to vedia ľudia sami zorganizovať a ako si vytvoria fungujúcu spoločnosť.
Okej, s tým by som aj súhlasila.

Ale potom povedal, že má pocit, že ľudia tu, majú možnosť zneužiť vašu situáciu, ale neurobia to. Zatiaľ, čo v Európe túto možnosť akoby nemali, takže "musia byť dobrí". To je podla mňa hovadina na entú.
A celkom ma to naštvalo.
Nielen, že tu zneužívajú to, že sme turisti a sme tu stratení a odkázaní na nich denno denne, ale tiež sa tu k sebe nesprávajú zrovna pekne.
Ak to porovnám s Európou a s (áno, zase sme tam) s Fínskom napríklad, tam je zima, ľudia sa o seba navzájom musia postarať a záleží im na každom úbohom pocestnom a pomáhajú aj nezištne, lebo si uvedomujú, že sú na seba odkázaní.
Tu nie. Tu žije toľko ľudí na ulici, a neumrznú, jedlo sa vždy nájde a serú si pod seba.
Ach jo.
Neviem či som sa vyjadrila jasne, ale proste nemám pocit, že to, že ma niekto nezastrelí, aj keď má tú možnosť, nejak dokazuje že je ľudstvo dobré.


A ešte, neviem, či špina je spôsobená teplom, alebo teplo je spôsobené špinou.
Ale je to hnus.







skriňa, čo sa tvárila ako bezpečnostný detektor
múzeum

taktok vyzerali pôvodne bežné dvere v Lahore

zrkadloidná stena

socha vyhladovaného Budhu, na ktorú sú všecia hrdí, aj keď nie je anatomicky presná (hen tie rebrá), vraj má ten správny výraz

Kráľovná Viktória

príliš dramatické na môj vkus


onixové serepetičky

slonovinové nožíky na listy

úbohý korytnák

pohrebný sprievod... smiešni ľudia na jeho chvoste

eklekticky preplnená miestnosť so súčasným umením

Berlínsky múr

Galéria

to len tak z nudy... on je na každej bankovke, ich hrdina osľoboditeľ

spomínaná záhrada


hnusné mača


lavičky strategicky pod stromami





neviem ako sa to volá, ale pekne to vonia

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára